Spomínaný dokument pojednával o akcii, keď nejaký super tenisový tréner kdesi tuším v Anglicku usporiadal akciu pre deti, ktoré nikdz nehrali tenis a ani nedržali raketu v ruke, aby si v rámci nejakého športového dňa prišli zahrať, medzi inými súťažami pôtavými pre deti bolo aj nejaké pinkanie si raketou a kdeaké iné súťaže. Dôležité bolo, že deti nesmeli tušíť, že ide o nejaký nábor a že nikdy predtým tenis nehrali, aby to bolo nejako vypovedajúce. Pri všetkých súťažiach tradične dostali nejaký ten cukrík a všetko bolo v pohode. Až na to, že všetko bedlivým okom sledoval profi tréner, a hodnotil predpoklady detí stať sa tenisovým šampiónom. Zatiaľ nič zvláštne.
Čo ma však zaujalo, bol rozhovor s tým samotným najsamvyšším trénerom. Okrem iného sa ho pýtali, že čo je to za nápad, vyberať deti z tých, čo ešte nikdy nedržali raketu v ruke. Prečo nie z tých, čo už tenis niekedy hrali? A chlapák s úsmevom odpovedal, že to vôbec nie je podstatné, či vedia šibrinkovať s raketou. Že z jeho pohľadu ako tenisového trénera je šibrinkovanie raketou to najmenej. To je to, čo sa naučí každý. Čo ale odlíši tých najlepších od davu sú iné vlastnosti - súťaživosť, trpezlivosť, schopnosť ísť za cieľom, istým spôsobom aj inteligencia - prísť na to, ako sa k cieľu dopracovať. To dieťa musí byť ten, kto chce byť najlepšie, nie jeho rodič, ani nikto iný.
Mimochodom - na podobnej akcii sa našli už všeliaké talenty. Kedysi dávno som čítal nejaký rozhovor s Davidom Lamom. Klasické klišé z úvodu, ako sa dostal k lezeniu. V rámci challenge day bola v Insbrucku na stene akcia, kde si deti mohli prísť zadara zaliezť. Tak sa tam ukázal aj David, náhodou šiel okolo nejaký tamojší tréner a ten keď zbadal ako prirodzene sa pohybuje, tak ho rovno zlanáril, že či sa nechce venovať lezeniu. A keďže všetci vieme, aké je lezenie super, chlap pri tom už ostal.
Aby sme neostali pri zahraničných - svojho času u nás liezol veľmi šikovný chlapák menom Julo Bucheň zo Zlatých Moraviec. Ten tiež objavil lezenie v rámci challenge day, tam ho objavil tuším Paľo Tomka, potom ak sa nemýlim Jirko, ....
V čechách sa rozvíja program lezenia pre žiakov základných škôl. ČHS vypracoval metodiku, kde učitelia pre záladné a stredné školy môžu ísť na kurz, kde ich naučia istiť, a vôbec pôsobiť s deťmi na umelých stenách. Keďže stien je na školách prekvapivo veľa, kopec detí má možnosť si vyskúšať, o čo ide. Ak sa im podarí vystavať nad tým nejakú serióznejšiu štruktúru čojaviem okresných či krajských tréningových centrier s kvalifikovanejšími trénermi, isto sa medzi tým húfom detí nájde pár, ktoré to bude baviť a budú mať aj nejaké výsledky.
Mimochodom kopec stien na školách je aj na slovensku. Došuškalo sa ku mne, že slovenské ministerstvá či EÚ či kto podporuje výstavbu stien na školách, detaily asi budú vedieť chalani z Anatomicu. Pri takej stene obvykle vyrastie aj nejaký krúžok, o tom, nakoľko kvalifikovaný sú však vedúci netuším, žiadneho takého nepoznám pokiaľ viem. Ale má šancu to byť dobrý krok.