Rozhovor : Pavol Rajčan

  • Má 33 rokov. Je jedným z najúspešnejších slovenských lezcov v drytoolovom a mixovom lezení. Na konte má najťažšie mixové cesty sveta. Okrem toho sa mu darí aj na skalách. Je členom reprezentačného družstva a držiteľom bronzovej karabíny. A už niekoľko rokov žije s rodinou v južnom Tirolsku.
Vizitka: 
 

rok narodenia: 29.7.1979

výška: 170 cm

rodina: manželka, 2 dcéry

lezieš od roku: 1996

práca: výroba detských ihrísk

čo si vyštudoval: strojárstvo

obľúbené jedlo: všetko sladké

obľúbený nápoj: káva

čo si rád pozrieš: už dlho som nič nepozeral

čo rád čítaš: Večer, keď prídem domov si rád prečítam, čo je nové na nete. Medzi moje obľúbené stránky patria james, climb, lezec, planetmoutain a bergsteigen

koníčky: popri lezení nič nestíham

 
Výber ciest:
 
Ice Age 3, M13 RP, Dolomity, Monte Cristalo
Dolasila, M13- RP, Dolomity, Taliansko. Prvovýstup a voľný prelez ťažkej mixovej cesty.
Jedi master M11 WI6, Dolomity, Taliansko
Empire Strikes Back M11- WI6, Dolomity, Taliansko
Illuminati M11+ WI6+ (nedolezená do konca), Dolomity, Taliansko
Tension M12-, Dryland
Game over M13-, Dryland
Encore M12+/13-, Dryland
Fear and Lothing M12, Dryland
Law and order M13, Dryland
 
 
Caption of the figure above.
Illuminati, M11+ WI6+, Dolomity, Taliansko

  

climb.sk: Klasika na úvod... kedy a kde si začal liezť? Ako si sa k tomu vlastne dostal?
Palo: Začal som chodiť v Žiari nad Hronom do školy, v ktorej bola aj horolezecká stena. Profesor Emil Trubač, ktorý nás učil fyziku, bol iniciátorom stavby horolezeckej steny, zakladateľom Žiarskeho klubu a človekom, ktorý mi otvoril bránu k lezeniu.
 
climb.sk: Čomu si sa venoval, než si začal liezť?
Palo: Ako chlapec som prešiel mnohými športami. Pamätám si, že pred lezením som posilňoval a pri lezení som hneď stratil 10 kíl, ktoré som tak pomaly predtým naberal. Čo ma v tom čase aj mrzelo.
 
climb.sk: S kým si začínal liezť? Čomu ste sa venovali najviac (umelé steny, skalky, hory...)?
Palo: Začal som, a dlho sme aj spolu liezli s Mirom Debnárikom a Jožkom Jonášom. Samozrejme najprv to bolo u nás na stene a potom sme veľa chodili na Lehotské skaly, ktoré boli najbližšie. Pamätám si, že moja prvá cesta na prvom konci bola „Dajte ma dole“ 5+, vylezená z veľkým nasadením a strachom. Hneď vedľa bola cesta s hladkou platňou za 7- „Dajte ma Hore“ a to bolo pre nás ešte nepredstaviteľné.
 
climb.sk: Leto ste trávili na skalách okolo Žiaru - na Hájskej skale, Lehote a na Sitne, zimu na stene v Zlatých Moravciach. Poškuľoval si už v tom čase po mixoch? Boli na to vtedy možnosti, kde to liezť?
Palo: Krásne zimy sme prežili na stene v Moravciach. Chodili sme tam na celé víkendy a spávali v telocvični. V tom čase do Moraviec chodili ľudia z celého Slovenska. Takže o lezenie a večernú zábavu bolo vždy postarané. Mám z Moraviec veľa krásnych spomienok. Radi sme sedávali v telocvični pri elektrických peciach a ani nás nenapadlo ísť von do zimy. V tom čase bolo liezť zimu a mixy nemysliteľné.
Raz som bol na zimnom horolezeckom kurze na Terinke. Vedúcim tam bol Maroš Šajnoha. Zima mínus 20 pod nulou a my sme liezli vodopád pod chatou. Mal asi 15metrov a 50 stupňov sklon. Súbežne sme liezli po dvojiciach, až sme sa na štande ocitli s jednou dievčinou. Prsty nám tak omrzli, že sme na štande plakali a neboli nič schopní. Vtedy mi bolo jasné, že to už v živote nechcem vidieť.

climb.sk: Chytili ťa okrem lezenia aj iné športy? Aké?
Palo: Liezol som snáď štyri roky, keď ma jeden kamarát vytiahol lietať. Bolo to jasné. Lezenie išlo bokom a ďalšie obdobie sa lietalo. V Žiari bol silný letecký klub a práve začal byť populárny paragliding. Najprv sme chodili z kopca na kopec a zlietavali ich, a potom sme sa pomaly učili termiku aj lietať. Večer sa šlo na pivo. Ináč volali sme to, že ideme na “ Poletový rozbor“.
 
climb.sk: Prečo si sa vrátil späť k lezeniu? Lietaš ešte?
Palo: Začal som znovu aktívne liezť až po rokoch tu v Taliansku. Jednoducho bolo menej práce a viac voľného času. Raz sme zo ženou boli liezť v Juvale. To je skalka pod Mesnerovým hradom. Bola tam partia domácich lezcov, ktorí tam pravidelne chodievali v utorok a štvrtok a tak som sa pripojil k nim.
Lietať som už nelietal pár rokov. Každý druhý rok je súťaž X-alps, prelet ponad Alpy. Samozrejme trasa ide aj okolo nás. Keď to vidím, znovu dostávam chuť lietať. Snáď neskôr, keď už bude menej síl na lezenie.
 
climb.sk: Prečo si odišiel do Talianska?
Palo: Odišiel som z finančných dôvodov. V tom čase sme už boli rodina. Ja som na Slovensku robil v jednej farmaceutickej firme a príjem nám nestačil. Tak sa išlo do sveta.
 
climb.sk: Ako si si zvykol na život mimo rodnej zeme?
Palo: Začiatky neboli ľahké. Hlavne odlúčenie od rodiny bolo ťažké. Ale po čase sme tu zase boli všetci.
 
climb.sk: Plánuješ sa niekedy vrátiť na Slovensko?
Palo: Fu... Zatiaľ som tu a nerozmýšľam o návrate. Myslím, že na to je ešte čas.
  
 
Caption of the figure above.
 
climb.sk: Na svetovej lezeckej scéne hviezdiš prelezmi najťažších mixových a drytoolových ciest sveta. Ako si sa k tomu dostal? Chytilo ťa to až v Taliansku?
Palo: Pred tromi rokmi som začal mať problémy s prstami a v tom čase ma kamarát vytiahol do jednej mixovej oblasti. Celkom sa mi zadarila prvá cesta M9- na flash a tak som pri tom aj ostal. Sily bolo dosť, potreboval som sa len dostať do drytoolovej techniky.
 
climb.sk: Keď porovnáš možnosti lezenia a tréningu u nás a v Taliansku, myslíš si, že by si sa dostal na tú istú úroveň, keby si ostal na Slovensku? Čím to je?
Palo: Myslím, že podmienkami to nebolo . Stretol som správneho človeka, ktorý sa zimnému lezeniu dlho venoval, a on zrovna nemal žiadneho spolulezca. Tak sme cestovali po ľadoch a skalkách. Všetko bolo ale od nás vzdialené dve, tri hodiny autom. Rozhodli sme sa, že niečo na tréning navŕtame. Spravili sme dve mixové oblasti, v ktorých sme sa pomaly zlepšovali.
Rovnako to bolo, keď som prišiel na Vianoce domov a na Skalke existovali len staré a väčšinou ľahké cesty. Tak som sa znovu pustil do výroby ciest. Myslím, že podmienky sme si spravili sami také, aké sme potrebovali.
Na Slovensku je veľa dobrých lezcov, čo sa venujú zimnému lezeniu, či už tatranskému alebo drytoolu. Podmienky si musíme vytvoriť sami. Viem, že už na Slovensku medzičasom vzniklo veľa ciest. Úplne ideálne podmienky sú na Skalke pri Kremnici, kde je obrovský potenciál. Skala je vhodná len na zimu (v lete sa láme). Máme Ďumbier a celé Vysoké Tatry. Čo viac chceme? Len pustiť sa do práce. Cesty lepšie odistiť, aby sme sa zbytočne nezranili.
 
climb.sk: Ako trénuješ? Máš nejaký špeciálny tréningový plán?
Palo: Tréningom som sa dlho zaoberal. Každý rok ma naučil niečo nové. V prvom rade bolo dôležité vyhnúť sa zraneniam pri veľkých tréningových dávkach. A keď už aj prišlo niečo, pomaly v tréningovej fáze to aj vyliečiť. Ďalší problém bol, vyrovnať sa zo zimou. V zime sú cievy stiahnuté a pri lezení človeka hneď napumpuje. Trénoval som len vonku. Vždy od októbra som začal trénovať zo zreteľom, aby som mal svoje maximum okolo februára, keď sú najlepšie podmienky na prelezy. Dôležité bolo mať dobrý kondičný základ, veľa som behával.
 
climb.sk: Čo by si poradil lezcom, ktorí by chceli trénovať a venovať sa drytoolingu?
Palo: Dôležité je chytiť zbrane do rúk, skôr než začne zima. A prečo? Pri letnom lezení zaťažujeme naše svaly a šľachy na rukách inak a pod iným uhlom. Akonáhle chytíme zbraň, zaťažujeme intenzívne inú skupinu svalov. Tento prechod treba robiť pomaly a cieľavedome. Vyhnete sa zbytočným zraneniam.
Drytolová technika je úplne iná ako letné lezenie. Je oveľa jednoduchšia, viac frontálnych pohybov a nekonečne dlhé fixy. A v previsoch prídu na rad štvorky. Preto je dobré pozrieť si video lezcov, ktorí to vedia, ísť na preteky aspoň sa pozrieť a odkukať pohyby. Aj v drytoole platí, že technika je prvoradá.
 
climb.sk: Prečo si taký dobrý práve v mixoch?
Palo: Od prírody mám dobrú vytrvalosť, čo je alfa a omega pri tomto druhu lezenia.
 
climb.sk: Čo je na lezení mixov najťažšie?
Palo: Najťažšie cesty sú cca 45m dlhé a väčšinou celé v strope. Každý pohyb musel byť technicky zvládnutý, aby som nestrácal silu a na oddychových miestach stráviť len presný čas (lepšie kratšie). V strede som sa ocitol úplne napumpovaný a treba nejako presvedčiť telo, že to ešte kúsok potiahnem. Ďalšie je zachovať si chladnú hlavu, často zo zapnutia hrozí pád na zem. Dať si jednoducho pozor, aby človek nepohol zbraňou pri zapínaní a hlavne, keď je už zrelý na pád.
 
climb.sk: Ktorú mixovú cestu, ktorú si vyliezol, si najviac ceníš? Prečo?  
Palo: Najväčší boj sa odohrával v ceste Ice Age, M13. V ten deň ma pustila na tretí pokus a bol to zrejme aj posledný možný pokus v tom roku, lebo potom sa malo otepliť. Tak som do toho dal všetko. Vtedy som si uvedomil, až za akú hranicu sa dá ísť.
 
climb.sk: Mixom sa väčšinou ľudia venujú keď je  vonku chladno, sychravo a mrzne. Čomu sa venuješ počas talianskych teplých slnečných dní?
Palo: V lete veľa pracujem, na lezenie ostáva málo času. Cez deň tu v doline býva celé leto do 40 stupňov. Večer po robote sa vyvezieme na jednu skalku v horách, volá sa Fenberg . Už len pri vystúpení z auta nás oveje chladný vzduch . Človek, ako by sa znovu narodil. Všetky cesty tu vedú do previsu a po dobrých dierach. Proste radosť liezť. Často sa domov vraciame neskoro v noci. Ak sa mi už podarí na deň-dva sa odtrhnúť z roboty a od rodiny, rád idem nejakú dlhú cestu v Dolomitoch, ktoré sú neďaleko.
 
climb.sk: Preteky v drytoolingu ťa nelákajú?
Palo: Je to zložitejšia téma. Svetový pohár je zložený zo štyroch pretekov v rôznych štátoch, na ktoré sa treba perfektne pripraviť. To stojí kopec síl, času a peňazí. Popritom by mi ušlo veľa iných vecí. A nakoniec, mňa to skôr láka von na skaly do hôr.
 
climb.sk: Čo robíš, keď potrebuješ zrelaxovať?
Palo: Najkrajší čas je čas strávený s rodinou. Pri nej si oddýchnem, či už psychicky alebo fyzicky. Sadneme do auta, a ide sa, či už na hory, alebo kúpať sa, v zime lyžovať.
  
Caption of the figure above.
 
 
climb.sk: Aké sú tvoje ďalšie lezecké plány, či už v lete alebo v zime?
Palo: Plánov mám veľa, a stále sa vynárajú nové. V počítači mám veľký počet nákresov ciest a stále do neho pribúda. Horšie na tom je, že mám málo času na ich prelezenie. Rád by som sa pustil do nejakej severnej steny. Chcel som stihnúť túto zimu aj jeden alpský prvovýstup. Prioritou je ale venovať sa letným horám.
 
climb.sk: Pochodil si v Taliansku množstvo oblastí, mnohé lokálneho významu, napriek tomu veľmi kvalitné. V ktorej sa ti najviac páčilo a prečo? Kam by si nám odporučil ísť?
V Južnom Tirolsku je okolo 60 skalných oblastí, keď k ním pripojíme 100 oblastí okolo Arca a niekoľko desiatok v Dolomitoch, prídeme na nespočetné množstvo ciest v každej obtiažnosti. Proste človek by sa uliezol k smrti. Ťažko si je vybrať. Rozhoduje väčšinou počasie, ročné obdobie a vôbec v akej obtiažnosti chceme cesty liezť.
Čo u nás malo ľudí pozná, sú skalky roztrúsene po celých Dolomitoch. Ideálnym časovým obdobím je leto, kedy je všade horúco, ale vo výške dvetisíc metrov nájdeme športové skalky s nádhernou kulisou prírody. Takže určite sa oplatí aj skalkárom vychutnať si tunajší dolomit.
 
climb.sk:  Kedy ti bolo v uplynulých sezónach najťažšie a kedy si prežíval najväčšiu radosť?
Palo: Mal som ťažké chvíle možno ani nie v najťažších cestách, ale v normálnych alpských klasikách. Keď sme sa zasekali niekde mimo, pamätám si na bivak na Marmolade, na vrchole nás chytila hmla a tma a my sme slabo oblečení museli prečkať noc v tričku a pršiplášti.
Najväčšiu radosť som prežíval po mojom prelezení-neprelezení Illuminati. To bola moja posledná cesta tohoročnej zimy. Vtedy som vedel, že zima je už za mnou a všetko to zimou trasenie na štandoch a psychické napätie už opakovať nemusím a pokojne sa môžem ísť do Massone vyhrievať.
 
climb.sk: Mal si niekedy pri lezení strach? Spomenieš si kedy to bolo?
Palo: Raz prišiel spolulezec z Mníchova. Boli sme dohodnutí na jednu náročnú cestu na Civete. Ako sme sa blížili, ešte len autom, na mňa prišiel taký strach, že sme potom aj auto otočili a išli radšej inde liezť. Mám dni, keď sa mi darí riešiť problémy ďaleko nad istením, ale aj opačne, kedy som mal radšej ostať doma. Možno po preleze sú to najkrajšie pocity, keď premôžem seba a svoj strach. Je to boj zvádzaný so sebou samým, prestanem sa potiť, hlava začne opäť rozmýšľať, a ja začínam okolo seba nachádzať chyty, pohyby sú voľnejšie.
 
climb.sk: Prihodilo sa ti aj nejaké zranenie, alebo sa ti zatiaľ vyhýbajú? Ak áno, čo sa ti stalo? Aké bolo najhoršie zranenie? Dĺžka rekonvalescencie...?
Palo: Zranenia prichádzajú a odchádzajú aj u mňa. Raz to s prstami preženiem, potom prídu na rad lakte, za tým chrbát. Keď prvé odíde, príde niečo inšie. Zrejme sa s tým človek musí naučiť žiť a trénovať. Keď už sa nič nedá, tak začnem behávať do vrchu. Akonáhle zabehnem už seriózny čas, tak začnú kolená štrajkovať a ja sa vraciam k lezeniu.
 
climb.sk: Do Himalájí ťa to neláka?
Palo: Bolí ma hlava vo výškach a to nemám rád.
 
climb.sk: Máš nejakú vysnívanú cestu, ktorú by si rád v živote zdolal?
Palo: Myslím, že po takej Bellaviste by som to už zabalil. (pozn.red.: Bellavista, 8c, Cima Ovest, Dolomity, autor Alex Huber)
 
climb.sk: Máš ženu a dve dcéry. Ako ti rodina a narodenie dcér zmenili život? Aké máš dnes priority? Lezieš až na hranicu svojich možností?
Palo: Áno, mám krásnu rodinku. Prioritou bola a vždy bude rodina, aj keď veľa leziem. Snažím sa, aby bola spokojnosť na každej strane. Čo sa týka hranice alebo rizika v tomto športe, ťažké cesty sa nedajú robiť bez rizika. Myslím, že riziko sa dá eliminovať skúsenosťami, koncentráciou, výberom ciest a netreba pričasto chodiť s krčahom po vodu.
 
Ďakujem za rozhovor.

Komentáre (15)

Rozhovor : Pavol Rajčan

12.12.2011 21:23:54
- xxx

Konečne normálny článok, a nie drísty o repre.

Rozhovor : Pavol Rajčan

12.12.2011 22:05:18
- Berno

pekný článok

Rozhovor : Pavol Rajčan

13.12.2011 09:46:13
- Patrik

Pekny rozhovor, dakujeme Zuzi... :)

Rozhovor : Pavol Rajčan

13.12.2011 11:29:47
- zvk

dakujem aj ja...super, motivacne!

Rozhovor : Pavol Rajčan

13.12.2011 14:01:22
- Peter

Chcelo by to este aj nejaku fotecku do xsichtu. Ani nevedia ako panko vyzerju. :-)

Re: Rozhovor : Pavol Rajčan

13.12.2011 14:09:07

palo mi ziadnu taku neposlal :-(

Re: Rozhovor : Pavol Rajčan

13.12.2011 14:10:47

tu je jeho fotka (posledna fotka v clanku, palo je ten vpravo)<br />\r\n<br />\r\nhttp://www.climb.sk/?action=show&amp;link=2011022209<br />\r\n<br />\r\n

Re: Re: Rozhovor : Pavol Rajčan

14.12.2011 17:04:09
Reakcia - Peter

Dakujem. Uz si ho nepomylim ani v plnom Tescu.

Rozhovor : Pavol Rajčan

14.12.2011 11:29:43
- vilo

Pekné, motivačné čítanie! Vďaka!

Rozhovor : Pavol Rajčan

15.12.2011 21:04:24
- steve

zaujimave čitanie!prajem vela uspechov v lezeni , steve

Rozhovor : Pavol Rajčan

16.12.2011 14:10:59
- petra

zuz,<br />\r\nvyborny rozhovor a tiez mimoriadne sympaticky pan,<br />\r\ndak!

Rozhovor : Pavol Rajčan

18.12.2011 20:10:27
- joda

Dobre inteligentne citave interview <br />\r\nej clovecinu citim :)

Rozhovor : Pavol Rajčan

30.12.2011 22:09:07
- veva

Riadne - som na teba hrdá.

Re: Rozhovor : Pavol Rajčan

31.12.2011 21:18:18

Radosť čítať a povzbudivé aj do iných športových záujmov - brat Ján

Rozhovor : Pavol Rajčan

27.02.2012 12:22:08
- Milan

Každopádne silno motivačný rozhovor<br />\r\nOtec

Nový komentár

Ochrana proti spamu
sedem -devät = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...