Víkendové schladenie
-
Tatranská sezóna je v plnom prúde a pre tých z vás, ktorým chýba trochu motivácie do dlhých nástupov, tu máme parádny článok o krásach tatranského lezenia.
Cez víkend sme sa vybrali s Veronikou do Tatier sa trošku schladiť, keďže dole vládnu neznesiteľné horúčavy. Skoro ráno nás z Považskej berie bežecké duo Peťo Haboš s Kubom Turčanom smer Tatry. V Štrbe sa naše cesty rozdeľujú. Chalani si idú zabehnúť na Lomničák cez Filmarák a my pre zmenu máme v pláne sa trošku potúlať po Mengušovskej doline. Na Štrbskom plese si dávame štrbské presso a raňajky a s ťažkými báglami kráčame známym chodníčkom smer Žabie plesá. V tomto krásnom kúsku Slovenska Veronike ponúkam apartmán 5+1 (autobus) 3+1 a niekoľko bivakov 2+1. Volíme jeden pri riečke v tesnej blízkosti Žabieho plesa.
Na žabích plesách
A keďže sme pri Žabích plesách musíme ísť asi najpopulárnejší hrebeň vo Vysokých Tatrách – Žabí kôň.
…….“Stojíme jednou nohou v Poľsku a druhou na Slovensku. Vietor nám sviští popod prilby, pohľady nám smerujú dole na Morské oko a Czarny staw, Poľské tatry pôsobia divoko a drsne….ako vždy. Pred nami sa týči ostrý hrebeň ako britva, tatranci mu vravia Žabí kôň, alebo Žabák. Vtáci v diaľach, sem tam počuť hrmot kamenia, tatranská idylka nás plnými dúškami dostáva a obklopuje….“
Pod žabákom
….Veronika naťahuje prvú dĺžku, podľa mňa najkrajšiu. Troška nostalgie : ) Žabáka som už liezol 3krát a zakaždým s niekým iným. Prvýkrát to bolo s Vladom Sedlákom, odvtedy prebehol už nejaký ten rok a z Vlada je už tata a zhodou okolností sa narodil jeho synček ako ja 6.6. Prajem všetko krásne! Tretí krát som liezol Žabáka so sestrou, snáď čoskoro znova niečo polezieme spolu sister!….
Veronika ukrajuje z 1. dĺžky Žabieho koňa
Krásny žabák
Veronika nohami na slovenskej strane tatier a rukami na poľskej po pár minútach robí prvý štand. Precupitám ku nej, občas sa zastavujem, aby som nasal to, čo mi tak veľmi chýbalo….HORY! Ďalšiu dĺžku naťahujem ja a keďže máme 70tku lano končím tesne pred vrcholom. Veronika dolieza ku mne s krehnutými rukami a nohami. Je nám kosa, ale lepšia kosa ako teplo dole :) Sme hore! Užívame si chvíle a po pár zlaňákoch sme pod stenou. Svište naháňajúce sa po snehových poliach robia z týchto chvíľ niečo nezameniteľné. To čo stvárajú, s nemými tvárami sledujeme dobrú chvíľu. Vraciame sa k nášmu bivaku 2+1 a po večeri si lýhame na trávu pod hviezdy. O 1dnej v noci nás budia kvapky veľké ako cukríky a rýchlo sa presúvame do bivaku.
V nedeľu ideme na Voliu vežu a vyberáme si novšiu cestu Moribundus za 7-. Ukrajujem z prvej dĺžky a musím povedať, že táto cesta ma celkom prekvapila. Pekné kroky v pevnej platni.
Vychutnávam si 1. dĺžku v Moribunduse
Veronika dolieza 1. dĺžku v Moribunduse
O druhej dĺžke ani nehovoriac, pekné 6tkové lezenie po lištičkách a bočákoch, rajbáskoch, človek sa pomaličky plazí vyššie a vyššie ako taká jašterička a navyše nemusí tak často zakladať, odlezy od nitu k nitu cca 5 metrov. Spoločný štand so Štáflovkou a ide sa do poslednej dĺžky, ktorej kľúčom je previštek. Po pár metroch stojím pod previštekom a hľadám, či to ide zľava alebo sprava. Nakoniec volám na Veroniku, že idem. Vydávam sa jemne doprava. Chytám vysoko dobré chyty (voľné duňáky), vravím si haha, to keď povolí, tak idem…..pravú nohu vykladám vysoko doprava na stup, pretláčam sa, dorovnávam ľavú nohu nad previs a po pár krokoch som v 4kovom teréne.
Po kľúči v Moribunduse
Veronička za mnou dolieza a chytro zlaňujeme po južnom rebre, aby sme stihli posledný možný spoj smer bratiska. Na popradskom Veronika nahadzuje úsmev od ucha k uchu, vystrkuje prst (nie prostredný) a stopuje horskáčov na džípe. Chalani vezú 3 ceprov a ochotne nás vezmú spolu s nimi dole na Štrbské. Díky chlopaci! Chalanov je nám trochu ľúto, keď si predstavíme koľko takýchto ľudí, ako boli tí traja musia dennodenne zvážať dole a počúvať.
Horám zdar a nezabudnite…..Vždy s úsmevom!