Končitá - blízke stretnutie tretieho druhu.

  •   Tak som tu znova. Tentoraz som pripravený. Mám bouldermatku, sprievodcu a celý víkend pred sebou.
Ešte v piatok večer vybehnem hore, len tak si dať niečo pre chuť. Samozrejme sa nezdržím a pri svetle čelovky do ktorej mi vrážajú húfy komárov sa úplne odrovnám, no na to prídem až na druhý deň. Zaspávam však ako majster sveta deň pred vianocami. V sobotu sa už v ničom veľmi nechytám. No hlava velí do útoku.
 
Pri nástupe do Mŕtve žaby nesnívajú, si sadám na lístím zahádzanú drôtenú kefu. A tak vymenujem všetky sprosté slová čo poznám a oblúkom ju hádžem smerom ku Krokodílovi. Zožer si ju!!
Ešte chvíľu sa o niečo pokúšam, no zakrátko balím veci a idem ďalej. Smerujem ku Planétke, tam som ešte nebol. Cestou beriem tú kefu, nieje moja, niekomu sa ešte bude hodiť. Blízko Provy míňam taký nízky, nevýrazný, zarastený balvan a spomínam si, ako som pred nejakým časom chcel vyrobiť Mantinela. Oukej. Zrolujem mach, povymetám pavučiny a z kameňov vybudujem pristávaciu plochu.
Vymantlím najprv zo stoja, neskôr pridám aj zo sedu.
 
Caption of the figure above.
 Mantinel. Aj on, aj ja.
 
 
Pokračujem ku Planétke. Pri ohnisku ma však zaujme On. Ty koksoo...sa asi poseriem...A nič naňho ešte nejde. Že to nikoho nenapadlo...Kefu mám v ruke, tak len zhadzujem bouldermatku a v pote tváre a oblaku komárov ho začnem čistiť. Zasratý jak plienka hovnivála.
A potom sa to stalo...
 
,,UUUUUUAAAAAAAAAAAAHHHHHHHHHH“.
 
,,Čože?“ Neurčito sa pýtam zabratý do vyšprtávania neakej špiny z bočáku na ľavačku.
 
,,HMMM. ČO SI TY?“
 
,,Ty voleee!!!“ kričím, prepadnem cez bouldermatku a podkýnajúc sa odbieham skryť za najbližší strom.
 
,,TYVOLE? TAKÉ MENO SOM EŠTE NEPOČUL“.
 
,,?!?!?“ pomyslím si a roztrasiem sa na tele.
 
,,AKÝ JE VEK TYVOLE?“
 
,,Čč....čože?“
 
,,EŠTE STÁLE ŠTVRTÝ?“
 
Čč...čože?“
 
,,ASI UŽ BUDE PIATY, PODĽA TOHO AKÝ SOM STUHNUTÝ, CELÝ SOM STŔPOL, AKOBY SOM ÚPLNE ZDREVENEL. NORMÁLNE SI NECÍTIM NOHY A ANI RUKY. TYVOLE, SI EŠTE TU?"
 
,,Aaaa,“na sucho preglgnem. ,,Nie, niesom“.
 
,,TAK S KÝM SA TU VYKECÁVAM?“
 
Tak toto bol slabý pokus...,,Hej, som tu“, priznávam a skúšam si spomenúť na Otčenáš.
 
,,POĎ BLIŽŠIE“.
 
,,A odpusť nám naše viny a zbav...“
 
,,ČO SI TO SPIEVAŠ? ĽUDSKÝ SPEV SOM NEPOČUL UŽ...AKÝ JE VEK?“
 
,,Vek? Ako to myslíš?“
 
,,AKÝ SA PÍŠE ROK“.
 
,,Tento rok, teda dnes je rok 2015“.
 
,,2015 OD KORUNOVÁCIE?“
 
,,Korunováciou by som to nenazval...po Kristovi“.
 
,,A ON JE KOHO SYN?“
 
,,Uff..no..toho..jak sa volá...Jozef, je syn Jozefa“.
 
,,NEPOZNÁM. TO BOL KRÁĽ?“
 
,,On asi nie, nespomínam si čo robil, ale hovorí sa, že nebol jeho biologickým otcom“.
 
,,ČOŽE?“
 
,,Akože ho jeho mama, mala s niekým iným“.
 
,,AHA. TAK TO CHODÍ TYVOLE. A ČO SI ZAČ TY? ČO TO MÁŠ V RUKE?“
 
,,To nič nieje“,nenápadne si za chrbtom strkám kefu do nohavíc, ,,som...bouldrista...tak trochu“.
 
,,ČOŽE?“
 
,,Akože leziem po skalách, kameňoch, balvanoch, hovoríme tomu bouldre“.
 
,,PREČO? TO JE ZA TREST? SPRAVIL SI NIEČO ZLÉ?“
 
,,Nie, nie, mňa to baví. Robím to dobrovoľne“.
 
,,ČO ŤA NA TOM MÔŽE AKO HOVORÍŠ BAVIŤ?“
 
,,No, baví ma na tom asi všetko, možno by okolo toho mohlo byť menej turistiky, ale ináč to je super. Páči sa mi riešiť, ako danú linku vyliezť, ako by som ti to...napríklad, či do bočáku krížiť, alebo ho brať na bekend, to ale potom nemáš dobrú nohu, tak to možno pôjde skočiť rovno do toho stisku, ten ale neberie na pravačku tak dobre ako na ľavú, šlo by v ňom vymeniť, to by však musela dobre podržať ľavá špička, no aj tak ju potom budem musieť vybrať a to budú mega dvere, ktoré neviem kto podrží a to ešte nehovorím ani o tom mantli čo je na záver.
 
,,ČOŽE?“
 
,,No, môžem ti to ukázať. Vadilo by ti,ak by som si... ťa skúsil?
 
,,NEVIEM TYVOLE. SKÚS“.
 
,,Tak ešte počkaj. Kefnem si jeden bočák a označím mádžom pätu, nieje ju dobre vidieť".
 
Sadám si pod neho. ,,Ku*vaa“ kričím tlmene do bouldermatky a z nohavíc vyťahujem drôtenú kefu...Chytím nástupový bočospoďák. Trochu ho ešte rukou čistím, keď sa mi zdá, že počujem priasť neakú mega mačku...
 
,,A keď sme sa už takto zblížili“ nesmelo kladiem nohy na stupy, ,,ako sa vlastne voláš?"
 
,,ĽUDIA MI HOVORIA ENT".
...
 
https://www.youtube.com/watch?v=a-CCg_6Lwuk&feature=youtu.be
 
 

Komentáre (1)

Končitá - blízke stretnutie tretieho druhu.

07.07.2015 09:33:41
Anonym - kubo

paradicka;-)

Nový komentár

Ochrana proti spamu
dva -devät = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...