Vitaj leto!
-
Rok sa s rokom stretol, opäť v rýchliku do Tatier, opäť kráčame hore dolinou, opäť naviazaní na jednom lane. Prichádza leto, prichádza leto na horách!
“Vlado, kedy sme boli naposledy spolu v Tatrách? Hmmm....v zime to nebolo, v lete sme boli v Alpách...azda pred dvoma rokmi, keď sme mrzli v Hokejke. No asi. Ach tie deravé hlavy, riadne nám v nich fučí čo....Čo vravíš?“
“Mlynická...Túto dolinu mám veľmi rád. Azda ešte vtedy keď som bol malý a so sestrou nás naši zobrali do Tatier, prvý dotyk so žulou, prvýkrát som v lete videl sneh, so sestrou sme sa guľovali pod vodopádom Skok. Vtedy na mňa pôsobili okolité štíty tak veľkolepo a ozrutne, čo sa dnes povedať nedá.... Táto dolina zanechala vo mne príjemné spomienky.“
S Peťom sa rozkladáme na mini lúčke pod Vežou a Stenou pod Skokom. Ako prvú cestu si vyberáme staršiu cestu z roku 1984 od dvojice Janiga – Papp LTT za 7-. Už nástup svedčí o tom, že alpinizmus sa dá zažiť aj v malej stene. Peťo nalieza do variantu za 6- od Kuzmiaka a Pukanského a po pár bojoch s lokrami a machmi štanduje pod kľúčom. Doliezam za ním a vravím mu, Peťo....na tohtoročnú premiéru v tatrách si sa musel aj trochu vybáť! Naliezam do kľúča, zapínam jednu skobku, druhú, roztrasený pozerám na Peťa.....No neviem Peťo, no neviem.....Peťo sa len škerí, pýta sa čo nevieš, lez! Hádžem držku :D Vyzerá to nasledovne: Všetky chyty a stupy sú natočené tak, že vám nepomôžu, priam uškodia + všetko komplet zamachnené hustým sivým machom. Jednoducho lakocinka! Na PP to celkom vyklepaný doliezam a s Peťom sa zhodujeme, že dosť nepríjemné, ale vyššie číslo sa tomu ani žiaľ nedá dať. Také to typicky tatranské ťažké zamachnené miesto. Štandujem na vlastnom ako Peťo predo mnou a nasleduje ďalší variant od Kuzmiaka a Pukanského za 6-, ktorý si užíva Peťo. No škoda reči o tejto ceste! Kto chce alpinizmus v malej stene, odporúčam! No pribaľte si kefu na machy!
Kľúčový flek v ceste LTT za 7-
Ako druhú cestu ideme konečne niečo krásne. Nemorálny tanec od Haľka a Labudu za 8-. 7+kovú platňu si plnými dúškami užívam ja, krásny rajbas ako v Chamonix a Peťo následne naťahuje previštek s elegantnou pätičkou za 8-. Na vŕšku podávame ruky a vravíme si, že rajbas bol skôr za 7 a previs za 7+. Ale hlavne, že to bola krásna a parádna línia atypická na Tatry, ktorá nesmie chýbať vo vrecku každého tatranca!
Peťo tancuje Nemorálny tanec za 8-
V sobotu utekáme opäť pod Stenu pod Skokom a v hľadáčiku máme peknú líniu za 6+ od Haľka a Labudu. Isto to bude opäť skvost! A poviem vám, že bol! Prvá dĺžka za 5 s isteniami tam, kde majú byť, druhá dĺžka za 6+ v krásnej chytovatej platni a dolez 4kou na vŕšok. Jednoducho Eufória!
Eufória 6+
Zlaňujeme cez Nemorálny tanec, dávame tyčinky a presúvame sa pod Vežu pod Skokom do perfektnej línie od koho iného ako známej to dvojky Haľko&Labuda s cestou Pre Jarku za 9-. Takýchto línií je v Tatrách naozaj málinko! Po prvej dĺžke v kúte s Peťom triedime expresky od friendov a čokov. Peťo ešte nazerá do platne, obúva lezečky a púšťa sa do jeho krásneho onsajtu tejto luxusnej dĺžky. Radosť ho sledovať. Problém je hneď na začiatku nastúpiť do platničky, ďalej v strede nepríjemný boulder po malých dočahoch a už keď človek má toho tak akurát prekvapí ho ešte dosť nepríjemný boulder na záver. Peťo asi po 20tich minutách cvaká zlaňák. Doliezam za ním a púšťam sa do 8mičkovej dĺžky, v ktorej kazím onsajt cesty. V poslednom ťažkom kroku moc rozmýšľam a pár krát sa vraciam do dobrého chytu, čo ma dosť vysiluje, vyflusnutý dávam posledný pokus s necvaknutým nitom pri pupku a už letím vzduchom s namosúreným krikom. Peťo prelieza na flash a valíme poslednú dĺžku k zlaňáku.
Peťo a jeho OS najťažšej dĺžky cesty Pre Jarku
Parádny dolez v ceste Pre Jarku
....Večery na horách milujem. Ten pokoj, keď turisti odídu z doliny, nikde nikoho, počuť len hukot vodopádu, bublanie polievky v ešuse, vietor hrajúci sa s konármi kosovky, pišťanie svišťov....
Ráno je ťažké, ruky už celkom bolia zo žuly, moc sa nám nechce. No krásny deň treba využiť. Do tretice ideme na Vežu pod Skokom a namiesto Peťovho návrhu ísť Tatarku ho presviedčam nech ideme ľahšiu Zimu na krku 7-, čo potom aj ľutujem. Rozbité, zamachnené, lokrové, s pár skobkami v celej ceste. Opäť, kto chce alpinizmus v malej stene, odporúčam. Celkom unavení doliezame poslednú dĺžku a pri zlaňovaní sa ešte hecujem na kľúčovú dĺžku z cesty pre Jarku, ktorú si dávam na PP. Vďaka za takéto skvosty v Tatrách!
Zima na krku 7-
Horám zdar!
Keby neviete, čo si zobrať na hory, isto neobíďte stránky:
Viac foto na: surabasofranko.wordpress.com
Vlado Šuraba&Peťo Šofránko