Tri skvosty nad Mer de Glace

03.09.2015 888 prečítaní chorche 0 komentárov

Nad Chamonix vykuklo opäť slniečko. To, že bude opäť dlhšie pekne, indikujú horolezci, ktorí sa objavujú ako huby po daždi. Juchúúúú. Poďme rýchlo liezť. Po Grépone sa nám už nič dlhé nechce, aj keď jedným očkom poškuľujeme po Aiguille de Roc……ale po výbuchu smiechu je nám jasné, že radšej si pôjdeme pekne bezpečne zaliezť bez strachu do menších stienok.

Po Grépone začalo pršať, čo nám aj hralo do karát, pretože sme fakt potrebovali rest! Ale aj ten mal niečo do seba, keď sme pri víchrici držali rukami-nohami stan, aby nás nesfúklo z nášho orlieho hniezda. Keď sa začali zbiehať horolezci, vedeli sme, že je tu konečne znova perióda lepšieho počasia. Skalkárčenie pod bivakom sme ihneď vymenili za krásnu cestu, ktorú môžeme vrelo odporúčať, Amok, ED inf., 250m, 6b+, (Team OS), od koho iného ako dvojice Piola/Sprungli. Cesta sa nachádza na Pilieri des Contes. Prvá dĺžka je predĺžená o približne 6 neleziteľných metrov (fix) kvôli zosuvu pôdy vplyvom ústupu ľadovca. Pekný rajbáštek v prvej dĺžke strieda chytovatý sokolík v druhej dĺžke. Kľúč je jemne zatečený, ale bez väčších problémov sa dá pekne preliezť. 6ta dĺžka zostane v pamäti každému, čo túto cestu liezol vďaka parádnej žabovej špáre prechádzajúcej do rajbásku, ktorý len tak niekde nenájdete, veď si pozrite foto :). Po ďalších dvoch dĺžkach doliezame na vŕšok okolo ktorého krúži kŕdeľ čiernych havranov.

Caption of the figure above.

Orlie hniezdo a západ slnka na Dru

Caption of the figure above.

Peťo si užíva hranku za 6b v ceste Amok

Na ďalší deň sme sa vybrali pod 1.Nantillons. Ešte pred 2 rokmi sme tu nastupovali po ľadovci, teraz už na sucho. Nachádza sa tu viacero parádnych línií, z ktorých sme si vybrali cestu Un bon plan, ED, 140m, 6c, (Team OS) taktiež od majstra Piolu. Cesta začína prstovou špárkou, po ktorej prechádza do “knobsového“ rajbásku vraj za 6a+, v ktorom treba celkom zabrať. Po 3tej traverzujúcej dĺžke s pekným výlezom cez špárku sa dostávame ku kľúču….

….Peťo, tá špára je celkom široká, budú ti stačiť 2 friendy? Viac nemáme takej veľkosti…. Jasné, pohoda, to nejak dám. Veď možno hore bude aj nejaký nit….

Nitu nikde, špára na žaby sa v kľúčovom fleku stratila a človek musel hĺĺĺĺĺĺĺboko šmátrať po lakte dozadu, aby ho to nevypľulo von. Aby toho nebolo dosť, tak v druhej polovici dĺžky ešte bolo treba valiť za žaby až do mŕtva. No jednoducho parádna dĺžka, ktorá nás úplne vyžmýkala!

Caption of the figure above.

V ceste Un Bon Plan

Caption of the figure above.

Peťo v kľúči Un Bon Plan za 6c

Posledný lezecký deň ráno sledujeme záchranku na Grépone, kde sme prežívali aj my celkom pekné dobrodružstvo pár dní dozadu. Okolo obeda už nastupujeme do stienky Pointe 2505 m de Trélaporte. Chceli sme vyskúšať nejaké parádne 7ačko a vôbec sme netušili aký hardcore to bude! :D Kto si chce vyliezť niečo fakt ťažké v rajbase, odporúčam cestu Mére veil, ED inf., 200m, 7a, (Team flash) kľúč sa nachádza hneď v prvej dĺžke. Už sme liezli veľa rajbasov, ale niečo také, čo bolo v tejto dĺžke ešte veruže nie! Žiadny chyt, žiadny stup, strmá platňa. Síce to som práve opísal klasický rajbas, ale skúste si tú platňu ešte viac nakloniť…. Po 45minútovom plazení mi v posledných ťažkých krokoch šmykne nohu a už sedím….dorici, po celej stene sa ozýva rýdza slovenčina! Strieda ma Peťo. Pýta sa ma, no čo tam bolo, nech to dá na flash….no čo ti poviem Peťo, plazíš sa ako ko…, nič nedrží, šmýka ti, žiadny chyt, hop alebo trop….dúfam, že som ti poradil dosť na ten flash :D Peťo po tiež asi trištvrtehoďke sa začína triasť, v poslednej chvíli opiera niekde nohu na verímboha, robí pár krokov na hrane tesne pred nákladom a je vo výlezovej špárke. Neverím, on to preliezol! Supeeeer! Odtiaľ už isto nevypadne! No zarastená špárka sa ho snaží ešte striasť, keď ho otvára ako vráta na maštali. Našťastie to ustál a už len mieri k zlaňáku. Doliezam za Peťom na štand a vraví, že už liezol niečo podobné v Maníne od Dina, no bolo to za 9-. No jednoducho rajbas ako prasa! Cesta po prvej dĺžke nekončí a ešte nás čaká poctivých 5 dĺžok na vrchol. Čím sme vyššie, tým je kvalita skaly horšia a začína nám to pripomínať naše milované Tatričky. Po poslednej dĺžke už máme toho akurát tak dosť a velíme na ústup do Chamonix, do civilizácie.

Chamonix, snáď sa vidíme čoskoro!