Ráno to teplotne nie je nejaký skalkársky komfort. Ale je nám jasné, že po ceste hore to bude úplne iná perspektíva. Rýchle raňajky - dva koláče a acidofilné mlieko. Do piliera berieme každý nejaké tie ovsenné tyčinky do štandov. Cestou k rampe sledujeme kamzíky pasúce sa v podstate v lezeckom teréne :).

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Dofrčí na štand a vysvetluje mi že spolu s komplikovanosťami som obišiel aj zopar slušných skôb. Tak hej - v orientácií a rozhľade rozhodne “pokulhávam”. Sedíme chvíľu na “kazateľnici” a Rasťo tahá ďalšiu krásne exponovanú časť. Ten si to vážne dokonale užíva, rozdiel medzi jeho a mojimi pocitmi/pohybmi v stene je jasný. Doliezam na ďalší štand kde si všímame, že nás dobieha nejaký párik zo Štáflovky. Takže výmena a idem ďalej. Rasťo vraví niečo o tom, že hore je borhák ktorý použil ako postupové že to je tutovka a mám ísť až na vrchol. Pomaly sa tam suniem ale borhák nevidím. Až zrazu - doliezam k borháku a vedla neho ďalší. Tak teda zaštandím. Čo som údajne nemusel. Každopádne Rasťo uniká z predošlého štandu pri mne sa len tak mihne a frčí hore cez taký locker asi ako moja hruď. Vraj pôjdeme súbežne že to tam je ľahké a musíme uniknúť tým za nami. Nad nami vrcholový “hrebeň” po chvíli prestávam Rasťa počuť. Dvojica podomnou nalieza, nám sa míňa lano. Tak ruším štand a idem ďalej obchádzajúc locker aj komplikovanosti. Po chvíli vidím Rasťa ako sa vypeká na vrchole.

Caption of the figure above.

Sedíme hore, selfíčka, tyčinky, ciga pohľady na poľskú cestu na Rysy. Dobiehajú nás “párik” aj “horskáči”. Ľudia toho moc nenakecajú, mne tá krása naokolo berie dych. Po chvíli niekoho fotíme a jedna z dvojíc sa sunie k zlaňáku s červenou slučkou.

Caption of the figure above.