Reakcia na komentár

Re: Inštruktor slovenský, inštruktor skalolezecký, či pseudoinštruktor? :)

14.07.2011 09:42:01
- Vlado Paulík

Po skončení záverečnej časti kurzu cvičiteľov skalného lezenia som dostal kópiu mailu od Rasťa, ktorý poslal Igorovi a Kazovi (kópiu Martinovi Krasňanskému a mne), kde v závere napísal, že tento mail treba považovať za oficiálnu sťažnosť jeho i Martina na to, že v závere kurzu im nebolo skúšobnou komisiou udelené Osvedčenie o získaní kvalifikácie Cvičiteľ skalného lezenia (zatiaľ cvičiteľ, v dohľadnom čase už pomenovanie kvalifikácií bude jednotné Inštruktor).<br /> Odpovedal som obom (všetkým) hneď po prečítaní mailu a skonštatoval som pár skutočností, z ktorých časť nižšie uvediem. A niektorým veciam sa chcem venovať trocha podrobnejšie. Rovnako mi bolo avizované, že Martin uverejní na našom webe i na climbe príspevok k situácii na kurze a že by bolo dobré, aby som sa vyjadril ako prvý. Musel som však odísť na Brnčalku, kde začínal základný horolezecký kurz a mal som s inštruktormi dohodnuté, že na začiatok prídem aj ja. Počasie vyšlo a tak som si jeden deň aj trocha zaliezol, pretože nie vždy sa mi to podarí. Ale som rád, že som nereagoval okamžite, hoci by som v zásade nič iné nenapísal. Jednak je lepšie veci riešiť s odstupom a jednak som si mohol prečítať i reakcie na Martinov príspevok.<br /> Martin na začiatku konštatoval, že sa mu to, čo napísal, nepísalo ľahko. Možno aj ja by som to mohol povedať, ale už v spomínanej mojej odpovedi a aj teraz konštatujem, že budem rád, ak sa okolo týchto vecí rozprúdi diskusia. Nejde tu len o výsledok skúšky, ani o používanie hruďákov a prilieb, ale o celkový prístup k metodike. A že tieto otázky vníma lezecká pospolitosť vážne, vidieť i v diskusii, kde, myslím si, prevažná časť príspevkov tak vyznieva.<br /> Vo vyššie spomenutom maile som skonštatoval, že som nemal z priebehu tohto kurzu dobrý pocit už počas hlavnej časti na Kaľamárke a Zuberec to len potvrdil. Nezbavujem sa zodpovednosti za organizačné nedostatky. Ani sa nejdem vyhovárať na to, či ono. Ako predseda MBK a riaditeľ horoškoly, ktorá kurz organizačne zabezpečovala som za to zodpovedný. Všetci zúčastnení hádam potvrdia, že som to otvorene povedal i počas kurzu a chcel som od nich počuť pripomienky, aby som ich mohol v budúcnoti aplikovať v príprave podobných podujatí. Samozrejme na mnohé veci mám iný pohľad z hľadiska možností realizácie.<br /> Podstatný problém s vnímaním viacerých metodických otázok je v tom, že momentálne nie je spracovaná ucelená metodika položená na papier (alebo v elektronickej podobe). Bolo to zrejmé i v priebehu kurzu, kde sa k niektorým veciam viedli niekedy aj obšírnejšie diskusie. Marošova kniha má už nejaký ten rok a mnohé veci treba aktualizovať. Mnohé veci sú úplne nové. V dobe webu (a po vydaní českej Horolezeckej abecedy) sme však v komisii dospeli k názoru, že pripravovať metodickú publikáciu je kontraproduktívne. Rozhodli sme sa ísť cestou spracovávania dielčich problémov na seminnároch a publikovaním záverov z nich na webe. Ďalej som toho názoru, že metodika nemôže byť dogmou. Nielen že sa neustále vyvíja, ale správnych riešení problému môže byť niekoľko a je na nás, aby sme hľadali to optimálne. Ale absencia nejakého manuálu a pokynov k jeho realizácii sa ukázala veľmi naliehavo. Rozhodol som sa preto spracovať v najbližšej dobe okrem osnovy výcviku i podrobnejšiu špecifikáciu obsahu a jeho realizácie z hľadiska metodických postupov a bezpečnosti a dať tento materiál na diskusiu najprv metodicko-bezpečnostnej komisiia potom i lektorskému zboru. Tu je však ďalší problém. Horolezecká škola nie je inštutucionalizovaný subjekt. Je to škola na papieri. Neexistuje zariadenie, neexistuje profesionálny personál. Všetci lektori sú dobrovoľní metodickí pracovníci. Správne by to malo fungovať tak, že na základe návrhu metodicko-bezpečnostnej komisie schváli výkonný výbor spolku menovanie lektorov a tí potom budú viesť výcvik. Ale v praxi by sme potom asi neuskutočnili žiadny kurz. Ja som rád, ak sa mi na môj mail na začiatku sezóny, v ktorom posielam všetkým cvičiteľom a inštruktorom (ktorých mailové adresy mám - je nezmysel komunikovať ináč) termíny kurzov, ozvú ešte pred ich uskutočnením záujemci o vedenie výcviku. Väčšinou však telefonujem zháňam, improvizujem (ako aj pred začiatkom záverečnej časti kurzu cvičiteľov, o ktorej je tu reč). To ma potom odvádza od dôležitejšej práce. Ak k tomu ešte pripočítam nedochvíľnosť frekventantov v zasielaní požadovaných vstupov, tak je to celkom jasné. Aj toto sa v budúcnosti zmení. Ochota vyjsť v ústrety, počkať, dať šancu s ohľadom na rôzne problémy sa k konečnom dôsledku obráti proti kvalite výcviku.<br /> Martin i Rasťo majú samozrejme v mnohom pravdu. To som im napísal. Podľa môjho názoru najväčším nedostatkom záverečnej časti bolo, že hodnotiaca komisia nemala kedy si spolu pred kurzom sadnúť, prebrať všetky seminárne práce, stanoviť jasné kritériá hodotenia počas praktickej aj teoretickej skúšky a tie potom uplatniť. Ale to je zasa moja úloha to zorganizovať aj pri existencii už spomenutých problémov.<br /> Ale, ako aj Martin uvádza vo svojom príspevku, v mnohom ide o subjektívny pohľad na problém. Obaja sú vynikajúci lezci s množstvom skúseností. Obaja, tak ako to vo väčšine prípadov býva u jedincov, ktorí sú v niečom výnimoční, sú silné osobnosti. Obaja majú na problematiku lezenia vyhranené názory. Som presvedčený, že práve takýchto inštruktorov potrebujeme. Ale aj o tom, že metodický pracovník by mal akceptovať momentálne existujúce pravidlá (keď sa prihlásim do spolku nefajčiarov, tak by som naozaj asi mal prestať fajčiť a nie tak robiť len pri spoločných stretnutiach - je to možno nie veľmi dobrý príklad, ale istá paralela tu je). Nedá sa to riešiť tak, že demonštratívne dávam najavo, že s týmto nesúhlasím. To sa, myslím si, v tomto prípade dialo. Som toho názoru, že by to malo fungovať tak, že akceptujem to, čo momentálne platí, ale navrhnem, aby sa na základe reálnych skutočností o tom diskutovalo. A hľadalo sa riešnie. Ja súhlasím s tým, že metodika nemôže byť odtrhnutá od praxe. Naopak, musí z nej vyjsť a hľadať cesty, ako správne riešiť daný stav. Je mi jasné, že lezecká elita (ale žiaľbohu nielen tá, alebo aj preto nielen tá?) nenosí hrudné úväzy a ani prilby. Aj v prípade odporúčania nosenia celotelových úväzov a prilieb pre deti vo veku do 12 rokov pri lezení na umelých stenách sme povedali, že to samozrejme neplatí pre pretekárske lezenie. Poďme v tomto prípade diskutovať o tom, kde je tá hranica, kedy sa prestane používať hrudný úväz a prilba. Má to byť v priebehu kvalifikačného kurzu, ktorý práve o takýchto veciach je? Má byť tou hranicou stupeň obťažnosti, teplota pri lezení, skúsenosti, vyhlásenie prestávky vo výcviku? Lebo i takéto argumenty v diskusii odzneli. Má inštruktor svojim frekventantom pri akomkoľvek kurze počas prestávky povoliť zhodiť prilby a hrudné úväzy pretože je momentálne prestávka? Alebo pri akom kurze to má byť? Asi sa tak rýchlo nedohodneme. Toto je však len malá časť problému. Riešiť, ako som už napísal, je podľa môjho názoru treba komplexne celý prístup k metodike.<br /> Som rád, že Martin v prípevku už netvrdí, že boli s Rasťom vylúčení z kurzu, ako to pôvodne uvádzal. Neboli. Len komisia povedala, že je toho názoru, že by mali dostať čas na to, aby si premysleli, ako to s ich prístupom k realizácii niektorých metodických zásad bude, Rasťo (a ďalší dvaja) dostal ten čas do októbra, kedy bude v Zuberci seminár k technickej prvej pomoci a Martin rok, do nasledujúcej záverečnej časti. Nebudú absolvovať kurz znova. Bol by to (nielen v ich prípade) nezmysel. Ale samotný fakt, že Martin tvrdí, že ten čas nepotrebuje, napriek tomu, že nesúhlasí s uplatnením zatiaľ všeobecne uznávaného pravidla o prospešnosti používania prilby a hrudného úväzu, hovorí o tom, že minimálne je s ním o tom treba diskutovať.<br /> Súčasne som v už spomínanom maile uviedol, že navrhnem metodicko-bazpečnostnej komisii, po predložení analýzu priebehu kurzu, alternatívne riešenia.

Vaša reakcia:

Ochrana proti spamu
tri -devät = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...