Ja ti poviem kto je na vine. Je to sice tvrde pri takejto smutnej prilezitosti, ale na vine je ten kto si sadol do kyvajuceho sa istenia a hodlal z neho zlanovat. Nikto iny. A to tym skor, ze bol domaci a stav toho istenia poznal.<br /> <br /> Zmierte sa uz s tym, ze pri lezeni sme sa slobodne rozhodli verit isteniam o ktorych nevieme vobec nic! Kto ich tam daval, ako to spravil, kedy, a co sa s nimi od vtedy mohlo stat. Tvorba / odistovanie ciest je v zasade neregulovana aktivita! Nikde nie je napisane ako presne to robit. Nikto to nie je povinny robit pre ostatnych. Autor v podstate isti cestu pre seba a nikoho nenuti ju liezt.<br /> <br /> To ze vacsina autorov pochopila kam by mohol takyto pristup viest, keby sme ho doviedli do extremu a robi cesty odistene kvalitnym materialom je bonus a rozumne riesenie v situacii, ked je kazdemu jasne, ze tu cestu dalsi ludia aj polezu a budu sa na tie istenia spoliehat. Zatial vsak pokial viem ziadna explicitna povinnost v tomto smere neexistuje a aj aplikovatelnost tej normy, co Jano spominal je otazna (ale samozrejme v danej situacii je rozumne ju respektovat).<br /> <br /> Takze zaver - pri lezeni nevyhnutne a vedome na seba preberame iste rizika ktore nedokazeme ovplyvnit. Treba podla moznosti eliminovat tie co ovplyvnit dokazeme a obcas je treba mat obycajne sproste stastie. <br /> <br /> Aj ked je velmi zle stratit kamarata, nehladajme za kazdym nestastim nejakeho vinnika na ktorom by sme sa mohli vyvrsit. Nehody sa proste obcas stavaju.<br /> <br />