Povodny plan z letneho obdobia ist zaliezt niekam cez otravne vianocne a novorocne sviatky bolo turecke Geyikbayri ale nakolko sa naklady na tento vylet ukazali v reale vyssie ako pri planovani a hlavne sa vytratili spolulezci nejakou nahodou som sa dopracoval k tomu, ze sa dal dohromady alternativny plan – El Chorro. Od kazdeho clovek dostava info o stabilnom pocasi v tejto oblasti, kvante sektorov, luxusne spanie v jaskyniach – jasne ide sa!
Zostava sa nakoniec ustalila na 5 clennom time – Eva Milovska s Durom Ondriskom z TN, Zuzka Plskova a Brano Goga z BA plus ja. S cca. 2 mesacnym predstihom bookujeme letenky u AirFrance a v hlave zahanam prve obavy ked vidim v itinerari prestup v Parizi na letisku Charles de Gaulle (od kolegov nechvalne znamy stracanim batoziny) – v duchu si hovorim, ze to su iba reci par nestastnikov. Riadne namotivovany po asi najlepsej lezeckej sezone sa teda vrham na trening a behom asi 2 tyzdnov sa mi obnovi zranenie z minulej zimy – odpaleny pravy laket. Takze trening zredukovany na ½ po 2 tyzdnovej pauze kedy som strecoval o dusu a mazal laket vsetkym okrem mazutu. Dva jesenne vyjazdy do Misej Pece jasne ukazali ako som na tom co sa tyka lezenia v previsoch – total pruser. V hlave hned paranoia, ze v Chorre, ktore som si pamatal z citania/pocuvania ludi, ktori tam boli ako oblast s prevazne previsnutymi cestami nic nevyleziem…takze hrrr do previsov ci uz vo Vertigu alebo Povazskej Bystrici ci sem tam na bouldrovke v TN. Progres skoro nebadatelny ale hlavne, ze laket sluzi bez velkych bolesti….ale co to, po jednej treningovej session odchadza slacha ci puzdro klbu na prvom clanku prstenika lavej ruky – bolest v prste aku som nikdy z lezenia nemal a co je “najlepsie” boli iba na madlach a male listy idu v poho. Idealna kombinacia do previsnutych ciest v ktorych nevladzem silovo ani technicky – treba si este natiahnut prst tak aby clovek mohol bezpecne valit iba po jebkach. No super, tak pribalujem do batohu 2 extra kotuce hokejovej pasky na ultratejpovanie.
OK, sobota 20/12/2009 podvecer vyrazame – nech sa lepsie cestuje napada nam sneh takze cesta autom do Prahy je trocha naplnena nervozitou ci stihame odlet a bla bla bla. Nakoniec pohoda, vsetko OK, na moje prekvapenie aj Brana pustili cez check-in s prirucnym batohom plnym expresov (hadam aj vyse 20 ich bolo). Mierne primrznuty z cakania na lietadlo v Prahe este primrzneme pri prestupe v Parizi. Po prilete do Malagy a prebrani batoziny zistujeme, ze Branov batoh nejak nie je na pase. Takze hura k okienku kde sa dozveda, ze batoh je nikto nevie kde a ak pride tak nevedia kedy nakolko sme boli posledne lietadlo co odlietalo (alebo priletelo?) z Pariza v ten den do Malagy kvoli snezeniu. OK, ideme teda dalej s tym, ze batoh pricestuje “pozdejc”. Nasleduje navsteva v luxusnej kebabarni (odporucam) hned cez cestu oproti hlavnej vlakovej stanici Maria Zambrano a nejak sme sa dopracovali k tomu, ze stihame posledny vlak do Alory odkial mame este cca. 15km do Chorra co asi zriesime taxikom. A tak sa i stalo – taxikar vsak odmieta zobrat 5 ludi do auta cize za 20 EUR nas vyvezie az ku kempu v El Chorro (skoda, ze ma blbca napadlo zjednavat cenu az po vystupeni z taxi...). Po asi hodinke prichadza aj Brano so Zuzkou a za tmy ideme hladat nejaku volnu jaskynu, ktoru by sme uzurpovali. Nakolko tu uz Duro bol pred 4 rokmi tak ma predstavu co a kam takze s miernym bludenim zistujeme od cechov, ze jaskyne su plne – OK, vsak zacina poprchat a my rozsalatovani po neprijemnej ceste sme vlastne uplne v poriadku. Takze s celovkami, naladovanymi baglami a ovesany igelitkami s nakupom si to sinieme od campu hore, potme bouldrujeme pri obliezani sutrov, hladame cestu, Duro zistuje, ze za cas co tu nebol pribudli ploty okolo zeleznice a cesta na most je zablokovana (ale dala sa nastastie obliezt). Nakoniec koncime v Techos (bouldrovna kusok za prvym mostom) kde sa skladame na prvu noc len tak pod previsom. Celu noc vydatny lejak, rano detto a v takomto duchu furt dalej. Zacina frustracia. Brano so Zuzkou zistuju ako sa veci maju ohladom stratenej batoziny, zvysok duma “Ako je mozne, ze v tejto oblasti s krasnym a stabilnym pocasim vobec prsi?”. Batoh zatim nenalezen a na pobavanie na Charles de Gaulle stratili ak sa dobre pamatam v tom tyzdni 10.000ks zavazadel – no comment, toto letisko sa zapisalo uz na nas blacklist riadnym boldom. Pocas dna prichadzaju prvi zmoknuti navstevnici, ktori si dosli zabouldrovat – spoznavame Libora (Hrasek) a Jitku (Jiska) z Roznova, Michala (Houba) a Dancu od Ostravy, Lukase momentalne zijuceho v Spanu ci Francii, Barnyho..takto ubehnu asi 3 prve dni – dazd, lejak, dazd, bouldrovanie, porro, bouldrovanie, zradlo a spat. Na 3 den ide Brano so Zuzkou do Malagy priamo na letisko zistit ako sa ma batoh – ma sa asi dobre, len nikto nevie kde je. Nakolko Branova karimatka a spacak su v batohu, nocoval na rozprestetych lanach, obleceny a prikryty paperkami co sme v noci nepotrebovali. Z tohto titulu je chory a na letisku si uziva zimnicu par excellence. Pada rozhodnutie prebookovat letenky a dalsi den navrat domov nakolko nikto nevie kde batoh je a tym padom kedy a ci pride.
Eva, Duro a ja sme sa rozhodli, ze sa prestahujeme do jaskyne nad poslednym zeleznicnym tunelom ako sa vchadza do kanona kde uz bol ubytovany Peto – slovak z BA. Na 2 vynasky prestahovane a nalada hned poskocila – z otvoreneho previsu kde si nebolo ani kam sadnut sme v jaskyni kde je matrac pre 4 ludi, 2 krby, police, moznost zavesit igelitky s jedlom, mala miestnost dolu so stolom a sedenim plus vyhlad do doliny a pocit akeho takeho sukromia. Jo a neda sa zabudnut na spolocnost v okoli jaskyne – rano sa susiace bielohlave supy na skalach nad nami rozprestierajuc obrovske kridla vystavujuc sa slnku (ak teda zrovna vynimocne neprsi) alebo horske kozy na sposob nasich kamzikov skacuc dolu hlavou v platniach za V az VI UIAA cestach, ktore som nasiel v sprievodcovi – nechapem. Domaca slivovica sa mina rychlostou umernou intenzite dazda nasledovana spekmi a kvalitnym obzerstvom. Zial za prvych 7 dni sme liezli s lanom asi iba raz (ak neratam bouldering v Techos) a aj to nie zrovna najkrajsie polozene linie v sektore Suiza nad dedinou – aspon, ze tie cesty boli dlhe. Dalsie dni sa mi strasne zhmlievaju vdaka viacerym faktorom – dazd sposobil, ze kazdy den vyzeral skoro rovnako - den s co len sebelepsim naznakom lepsieho pocasia (t.z. ze neprsi stale ale iba ½ dna) znamena, ze sa ide liezt. Skusili sme i mierne previsnute linie v sektore Suiza – napr. Cono Paco za 7a. Ide o bouldrovitu cestu s dobrymi odpocinkami. Prvy pokus beznadej, druhy na TR tazka pohoda a 3 je to tam na RP po asi 1/2h dlhom boji ked som ju chcel povodne iba nacvakat. Super, pre mna prve 7a mimo SK! Dostavame chut cim spoznavame dalsie pekne cesty ale pocasie sa pravidelne vracia do humusu. Vianoce su prvy den kedy je pol dna plech, v kratasoch a tilku nacierno do campu pocas siesty na prvu sprchu – luxus. Vecer samozrejme dazd ale na to uz sme uplne zvyknuti...Jedno prehankove odpoludnie sme sa konecne vybrali na povinnu vychadzku El Camino del Rey (kralovske lavky) v kanone. Povodne som ani nechcel na lavky ist ked som si myslel, ze nastup je zo zeleznicneho mosta asi 20-30m v total hladkej kolmici po roxoroch, ale nakoniec sa ukazalo, ze nastup je takou feratou za 2 zo spodu tak pohoda. Cakal som, ze kanon je dlhsi ale zasa je to paradne dielo a pekny trip. Bohuzial zacalo prsat ked sme dosli k byvalemu salasu za prvym kanonom tak sme sa v dazdi vratili spat – clovek sa uz bal, ze by neprsalo...Nasleduje jeden vecer kedy sa zatulane male jahna z asi 2km vzdialeneho salasa necha zahnat psami na skalne zrazy pri jaskyni a nasledne sa zruti dolu v strese. Toto vsetko sleduje Eva okolo ktorej sa prerutia oba psy. Vyplasena dojde do jaskyne, popise celu story a uz s Evou iba sledujem ako Duro s Petom obaja s hypnotickym pohladom beru noze a valia dolu k miestu kde je ovecka. Po vyse 1/2h masiarciny sa obaja vracaju ako praclovek z lovu s 2 stehnami, srdcom a tusim pecienkou. Nasleduje obzerstvo kedy obaja vsetko masu sfutruju na posednie – steaky zo stehien, pecienka na cibulke a cesnaku a srdce ani neviem ako. Jaskyna a my smrdime po ohni este minimalne tyzden ale zazitok ako prasa :]
Postupne sa dostavame konecne aj do sektoru Poema Roca, ktory kazdy odporuca asi rovnako ako Makinodromo. Sektor posobi impozantne uz z dialky a zblizka je to samozrejme este mocnejsi zazitok. Nie je obrovsky ako Misja pec ale drobecek to rozhodne nie je. Duro odporuca Viejo amigo za 7a, ktore pred 4 rokmi onsajtli – skusam nacvakavat a pri 3 isteni nechapem ako toto mohli dat OS. Kazde dalsie istenie boj a sedim, v strede mensi bouldrik a za nim krasna sparka na sokolika a dlhocizny dolez do previsu po dobrych – skvost ale zlanak uz nevladzem zapnut. Skusa Duro a obdobny scenar az na zapnuty zlanak. Nasledne nam lokali vysvetlia, ze ide o Vivacporus (kedysi 7a+/7b, v novom sprievodcovi uz ciste 7b). Mat viacej dni priazniveho pocasia tak by to stalo investovat do tejto linie – skvost. Vyskusal som si i povinnu cestu v tomto sektore Poema Roca za 7a, resp. iba jej prvu dlzku. Kto nevie tak zaciatok mocne previsnuty po obrovskych madlach a nohandom hned na zaciatku, v ½ sa previs zmierni, tufy a oblinovy dolez z bandaskami ako od 5l jabcaku. Po prvom pokuse pre mna nerealne, zato druhy pokus vyzeral solid, treti pad z finalneho madla s krcom v pravej ruke kedy sa uz nedali otvorit prsty zaseknute v zabe z predchadzajucej sparky a madlo som iba 2x pohladkal niecim zdeformovanym co mala byt moja dlan. Na posledny den vyjazdu cesta pustila na prvu supu aj s dalsim 7a zo sektoru Mumia, ktory je hned pod Poema Roca. Mumia je sice docela maly sektor ale cesty od 6c su v nom naozaj pekne a to uz nehovorim ani o 7b+/7c (po novom uz 7c) Honk Down, ktoru skusal Lukas a poliaci – cca. 40m skvost. Koncom druheho tyzdna sme sa dostali aspon raz do sektoru Makinodromo – plechova obloha, teplo hadam az moc, famozna stena a cesty do 40m od 6c vyssie = mljask! Na rozlez od Dura vychvalena cesta Life is sweet 6c po obrovskych tufach – luxus. Kratka (20m?) Grimal el curtido 7a ani po vyrieseni bouldra ma nepustila ale Duro sa presiel. Na svoju dlzku celkom pekna cesta, ale v porovnani s ostatnymi cestami v tomto sektore tak max. 2 z 3 hviezdiciek. Co sa tyka peknych ciest okusili sme i Little brown baby 7a+ v sektore Albercones – krasne lezenie v prvej polovici do kopca dlhe tahy po rafoch, mierne sklepat a kotel boulder v kolmici, no hand a relativne OK dolez do previsnuteho brucha. Scenar rovnaky – Duro vyzvaral a ja padal :] Nabuduce...
Okrem tejto mikro davky lezenia a nekonecnych dazdov sme mali i spestrenia – na vianoce sa zastavili dalsi SK travelleri – Tomas Rac s pritulkynou, Ondro&Hanca&zatim mala Anicka z BA – perfektne posednie pri ohni vedla karavanov aj s cechmi a improvizovanym orchestrom (Frantisek Dobrota....babicka....Topoly...ruka dlouha...mrtva babicka pod topoly....:). Prisiel i Stano, ktory zil v “nasej” jaskyni par rokov dozadu celu zimu, tak ako Kaja s Rudom, Hugom a Palcom x rokov pred nim. Jo, vyskytol sa i Hugo s Palcom prichudovsi na ich novom karavane z Maroka kde tvorili dalsie nove cesty...je to haluz stretnut suseda, ktory byval o 4 vchody vedla po 5 rokoch len tak nahodou 3000km od domu.
Cesta domov sa niesla v duchu celej dovolenky – cakanie na primrznutej stanici v Alore na vlak (okolo 8°C) kedy nam lokali vysvetlovali, ze su o takomto case zvyknuti skor na 25°C, v Malage 3h cas planovany na nakup darcekov zruseny kvoli zavretym obchodom, prichadzaju prve spravy o snezeni v celej europe a uz tusime prusery a komplikace. V Parizi sa policii nepacii Evina odsedka v prirucnej batozine ale bleskovo pochopili, ze je na lezenie a vraj OK. Sekundu na to sa policeman vracia a vytahuje Eve lano z toho batohu – vraj ho tam nesmie mat. To, ze nam o 5 minut odleti lietadlo doslovne spred nosa ho nezaujima rovnako ako fakt, ze s tym lanom uz letela cez Pariz do Malagy a spat do Pariza a nikomu nic nevadilo – prikaz je jasny – prejst si spat za scanner do najblizsej pobocky Air France a dat si to lano do podpalubia. To, ze boarding koncil o 5 minut a tym padom je to nerealne ho ozaj netrapilo...”nastastie” napis boarding sa v tom okamihu zmenil na cancelled nakolko Ruzyne hlasi 30cm snehu a lietadlo nam nepriletelo. 3h cakania na zavretom terminale Charles de Gaulle, pojedanie zvyskov jedla (dia vlakninove kekse s tuniakom z konzervy od Dura boli luxusne), nasledne po prilete Boingu od CSA este pred odletom tak 10 krat vypadla elektrika pri prihovore stewarda, ktory ako sa vyjadril “netusi co s tim je”, v Prahe pri preberani batoziny stiahnuta prdel ci namiesto batohu nepridu cajti, nastastie vsetko OK a dalsie 2.5h cakame na bus na hlavni nadrazi, vlaky meskaju kvoli kalamite, do BA prichadzame uplne na maderu s dalsim 1.5h meskanim, vyzdvihujeme Evine auto u Brana a pocuvame spravy o zablokovanych cestach kvoli strajku kamionistov....nie, toto uz nas nenaserie.
All in all – napriek tomu, ze hafo veci sa pokaslalo, pocasie skoro furt neprialo, malo sme liezli a sam som skoro prd vyliezol tak to bol uzasny vylet, plny roznych zazitkov. V podstate uz po asi prvych 3 dnoch mi bolo jasne, ze sa deje tolko veci az nebudem schopny si zapamatat ani ¼ z nich. Clovek uplne vypol od takmer vsetkych spojeni s beznym zivotom, riesil iba zakladne veci ako sa najest, co najviac zaliezt, v suchu sa vyspat, konecne osprchovat alebo zabranit kryse aby nam v jaskyni zozrala jedlo. Sam som na sebe citil, ze sa menim co sa spravania a zmyslania tyka a na ostatnych to bolo tiez badatelne. Urcite dobra skusenost. Diky vsetkym s ktorymi som sa na vylete stretol – kazdy dotvaral paradnu atmo ci uz funny debatami alebo kvalitnym back roll-om.
P.S. – a este nieco z lezeckeho sudka – vylet ma urcite posunul co sa lezenia tyka – na stene po navrate leziem horsie ako kedykolvek predtym a citim sa slabsi, prefajcenejsi, pribraty ako slon ale je mi to uplne jedno a nestresuje ma to lebo sa ide trenovat na jarny vyjazd kde to bude zasa urcite paradne ak nie este paradnejsie :]
orvaq
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 18:41:22Ked zistime ako batoh dopadol, tak pridam k tomuto super clanku aj ja, nieco o jeho vandrovke. Ked vobec dorazi domov...
Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 19:51:46Jasne, tak som to aj nejak planoval zaktualizovat len som nevedel, ze blog sa uz po zverejneni neda modifikovat. Aj link na fotky som chcel dat priamo do blogu aby sa nestratil tuna v diskusii ale nejak nende.<br /> Brano - nebol by si to ochotny doplnit priemo rucne plz? :]<br /> Muchas gracias hombre!
Re: Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 20:36:08zmenit blog si vies vo vlstnom profile... <br /> tvoj profil-> blogy->clanok->zmenis ;-)<br /> <br /> <br /> <br /> <br /> <br />
Re: Re: Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 22:14:03Parada, zas o kusok mudrejsi ;] Ale popravde docela obskurna metoda preklikavania, uz som tak blbuvzdorne zvyknuty mat cudel na edit hned za blogom a pod. ale hlavne, ze to funga.<br /> Dikes!
Re: Re: Re: Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 23:33:41inak super clanok, len si mohol dat viac odstavcov, lebo som sa niekedy stracal v riadkoch... ;-)
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 20:32:52výborné
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 23:04:01juuj diky ozaj pekny clanok...tiez som to zhltla na jednu supu :-D...a pripomenulo mi to krasne casy na minuly februar v Chorre..moj prvy lezeky trip a rovno v tej nadhere kludu...a odvtedy sa tripy len sypu....a buduci tyzden to Chorro isti :-) tak nech sa dari chlapci a verim nam trosku bude viac pocasie priat a aj vam nabuduce.
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 13:50:44jednym dychom som to dal.....super clanok, tesim na pivo:-)
Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 13:58:42Haha, dik, ale keby si mal co na praci tak to asi nedas cele - urcite si sa iba strasne nudil ;] <br /> Pivo urcite len musim rozbity zaludok poliecit...ale pozvanka na vid. nadpis stale plati.
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 14:53:38Galeria uploadnuta -> http://www.climb.sk/gallery.php?modul=gallery&akce=galerie_ukaz&galerie_id=235
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 15:03:59Juuu, buduci rok to vyjde lepsie! Gratulujem k peknym prelezom. :) Chudak ovecka, normalne mi stiahlo ked som to cital. Tesim na fotky.
Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 16:20:38Jo, foto uz su upnute vid. link v mojom prispevku vyssie.<br /> Ovecka bola neprijemna udalost - teda aspon pre mna ako viacmenej nemasozruta, ale zasa treba si na to asi zvyknut, ze sa smykne no...ked som potom pozeral na tie horske kozy ako skakaly v tych V az VI UIAA cestach dolu hlavou alebo kopytami na trenie v platni kde by som si ani neprdol tak som nechapal a myslel na tu ovecku sem tam.
Re: Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 17:22:54To si nemal prezradzat ze aj kopyta drzia na skale! Na co sa budem vyhovarat? Vzdy ked som bol slaby tak som brblal ze v takychto kopytach sa liezt neda. Teraz si budem musiet zabudat listove madzo.
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 15:04:17lepsie ako sa ucit.... tiez sa tesim na to pivo :-)
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 15:20:51super poctenicko, kurde kazdy den som dvakrat pozeral pocasie a webkamery. :) ale na os som to cele nedal, len s odsadom, aj tak pivo rata?
Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 18:28:47podla mna iba tretinkove ;-)
Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
14.01.2010 19:47:46Rata rata, a nie tretinkove ale litrak ako sa na Chorro patri. San Miguel ci klasik Cruzcampo? :]<br /> Inak lakte sa 2 dni ozvali pocas dovolenky ale prestrecoval a nastastie bolest odisla. Ad. trening o 106 - vcera som mal naozaj najhorsi vykon vo Vertigu ever - vazne. Takze asi budem musiet na sebe trochen zamakat ale tolko kolko laket dovoli. Co Ty a rehabilitacia? Drzim palce! Aj s tym batohom...
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
15.01.2010 18:47:09Pekný článok. Celkom som sa pri čítaní pobavil. Pripomenulo mi to pár mojich lezeckých výjazdov:)<br /> Mám jednu otázku. Prečo ste išli s AirFrance a ešte k tomu z Prahy. To bola tá cena tak skvelá, že ste boli ochotní cestovať do Prahy a ešte aj prestupovať na CDG? Pre časom sa dali nájsť letenky z VIE do AGP s Airberlin/FlyNiky za 100€ round trip. Tuším to bola nejaká akciová cena. Ešte aj teraz sa tam nájdu termíny za cca 200€<br />
Re: Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
18.01.2010 09:59:58Cau Komar. No s tymi letenkami - prve som pozeral low cost-y ale v dany termin (odlet tesne pred vianocami a prilet okolo toho 10/01) nemali bud nic (R.I.P. SkyEurope) alebo mali ale nie take datumy ako sme chceli. AirFrance sa ukazal ako solidna cena okolo 180 ci 190 EUR sa matne pamatam. Pozeral som aj AirBerlin lebo s nimi rad lietam a chalani s nimi tiez leteli pred cca. 2 rokmi do Malagy ale nemali v ponuke ziaden let na ten cas co som nepochopil ale uz som to potom neriesil. Holt skusenost a dufam, ze nezabudneme nabuduce aby sme sa znovu nevypiekli :]
Chorro Porro 20/12/2009 - 10/01/2010
15.01.2010 09:15:10Super pocitanie, celkom sa tesim na tolko odkladanu kolaudaciu a este pokecame o Chorre.