Rest day bol konečne podľa môjho gusta – okorenený len nenásilným pohybom (u Kubo z väčšej časti peristaltickým) a dospávaním. Humpiho sme na chvíľu namotali na slack-line (čo bola vo veternom počasí celkom výzva a baby sa do sýtosti pozabávali s miestnou početnou havkajúcou, štvornohou komunitou...

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

The Theater of Absurd, V10

Prvým bodom programu po poslednom rest dayi je The Theater of Absurd, V10. Chalanom sa do toho moc nechce, lebo môj software im v tom moc nesedí a vyzerá to tak, že iným to vkuse nepôjde, ale kolegiálne idú podporiť... Divadlo Absurdností nepustilo tak rýchlo ako som plánoval, ale to sa asi od takého dlhého problému s niekoľkými veľmi neistými krokmi ani čakať nedá. Vždy strelila buď jedna päta, druhá päta alebo obe naraz. Keď už však raz podržali obe a dostal som sa za hranu oboma rukami, už som zvyšok prekampusoval v takom kŕči, že by mi mohli streliť aj tri pevné body a uvisel by som to na tom štvrtom - pohyblivom. S hrejivým pocitom pri srdci (moje pocity sú pochopiteľné, baby hrialo slniečko a chalanov, že už nemusia padať v Divadle a môžeme posunúť k ich projektom) posúvame ďalej.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

výlez z The Theater of Absurd, V10

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Doubledecker

Bod číslo dva: Martiny Roof, sektor do ktorého sa chystáme už od prvého dňa. Pred Martiny sa ale ešte pristavujeme pri Čiernej Mambe, V10, v ktorej sme pár dní dozadu videli nejakého borca jak padá z oblej hrany. Celý trik Black Mamba spočíva v nástupe za prso na stisk v pravej ruke a oblú poličku v ľavej, upratať nohy, prichytiť oblú lištu ľavou rukou na zápor a mrsk ho na oblú hranu. Potom už len mantel a večer pivo za ďalšiu vé desinu. Keď to tak po sebe čítam, nič ťažké... Kubo však ani nenastúpil, Humpimu to tiež moc nešlo a nebyť toho, že mne prsia do rúk sedia, čiže som bol schopný aspoň nastúpiť, zabalili by sme to tam asi veľmi rýchlo. Humpi ale nakoniec vyladil nástup podľa seba a (pre mňa doteraz nepochopiteľným) dynamom doskočil oblú hranu, ktorú aj udržal, priručil a vymantlil. Skóre teda vyrovnal na 1:1. To však iba na chvíľu lebo Black Mamba nakoniec pustila aj mňa. Kubo strategicky vynechal lebo neobsahovala ani jeden chyt, ktorý by sa dal zlomiť na lištu... šetrí sa na Martiny Roof...

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Black Mamba, V10

Martiny Roof je impozantný sektor. V takmer úplným stropom sa tu medzi Left Martiny, V10 a Right Martiny, V12, ťahá neskutočná lištovačka od Freda Nicola, Esperanza za V14 (dlho najťažší problém v Huecu). Lišty, ktoré by som bol schopný držať možno v miernej šikmine tu boli rozhádzané neskutočne ďaleko od seba v skoro vodorovnom strope. Hold, na Esperanzu budeme musieť ešte viacej piva vypiť (niežeby sme na to nemali silu, len ten rešpekt by bolo treba pivom odstrániť:-D). Púšťame sa teda do Right Martiny aka Shaken Not Stirred, V12. Nástup sme ako tak prebili, potom však príde nekompromisná lištová pasáž podobná tej v Esperanze. Motiváciu nám uberá ešte aj malá aziatka s ladnými pohybmi Katky Fickuliakovej, ktorá sa na lištičkách a medzichytoch, ktoré nikto iný nepoužíva, hompáľa ako na príjemných madlách. Postupne už jediný, kto zostáva zapálený pre Bondove Martiny je Kubo, ktorého prsty jak záhradné kolíky sa pri visení na lištách cítia ako na dovolenke. Nakoniec aj on pochopil, že V12 už pre nás nie je len o pár hodinách skúšania, ale, že na sa na to treba vrátiť niekoľko krát (v našom prípade asi až pri ďalšej návšteve USA).

Caption of the figure above.

The Girls of Juarez, V4

Shaken Not Stirred sme teda vzdali a veľmi rýchlo aj Left Martiny. Martiny je sektor síce pekný ale keďže práve preto doň prúdia masy lezcov, oblé chyty sú už miestami dosť olezené a začiatok Left Martiny výrazne slizký. Je preto čas na Humpiho výber: sektor Loaded With Power.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Loaded with Power, V10

V tomto sektore sa nachádzajú len dva rovnomenné problémy, jeden za V10 a direkt variant za V12. Ideme na to postupne, takže najprv skúsime desinu... Obúvam prvý, riešim zákerný kríž cez boľavú lištu, padám... Kubo ide druhý, zapätuje, rozkročí poskakuje o lištu ďalej ako ja. Je na rade Humpi. Cup, cup, cup a zrazu drží obidve malé lišty, poskakuje do malého ostrého bočáku, upratuje nohy a hypnotizuje ostrú hranu. Dve sekundy, tri, štyri, staticky dočahuje hranu, mantlí hore... Humpi flashol desinu! Sme radi aj za neho a nielen preto, že si posunul osobné maximum, ale aj preto, že nedopadol ako dikobraz, s chrbtom plným pichliačov z kaktusa rovno pod hranou výlezu. Kým s Kubom hádžeme ďalšie bolestné, zúfalé a hlavne neúspešné pokusy, rozbehnutý Humpi nabehol do V12 varianty...

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Loaded with Power Direct, V12

Mal pár pekných pokusov, ale nakoniec sa ozval chronicky boľavý lakeť a Loaded With Power Direct musí počkať aspoň do zajtra. Kubo si ide na večer ešte „vylepšiť“ náladu do Dark Age o sektor vyššie ale pre boľavé prsty to musí aj on zabaliť.

Caption of the figure above.

Dark Age, V11

Na druhý deň vyrážame do posledného sektoru na North Mountain, ktorý sme ešte nenavštívili – The New Meadow. Cestou dáme ešte každý pokus do svojej varianty Loaded With Power – bohužiaľ so žiadnym výsledkom. V sektore Nová Lúka sme si s Humpim hneď našli svoje srdcovky za V11: ja plácačkovú oblinoidnú spoďákovinu s názvom Schwerer Gustov a Humpi kruté lištové dyno s lákavým názvom Anal Intruder #10. Kým v mojom bouldri bol najťažší nástup, v Humpiho udržanie madloidnej hrany. Ako to už chodí, preretekár Humpi mal najlepšie prvé dva pokusy a potom sa to postupne začalo zhoršovať, kým ja som najprv ani nenastúpil a postupne to začínalo vyzerať, že by som to aj mohol doliezť. Nakoniec sme však museli ustúpiť kaziacemu sa počasiu a únave a nechať si svoje jedenástky na posledný deň. Humpi si ale ešte stihol vyliezť Shower Cap, V8/9 kým som piloval Schwerer Gustova... Nuž uvidíme čo dá posledný deň..

Caption of the figure above.

posledný boulder

Caption of the figure above.

...sneh, vietor a vodu! Nieee! Ráno sa zobúdzame do zasneženého Hueca a je nám jasné nie len z rozmarného počasia, ale aj z ubolených tiel, že už si v Huecu nezalezieme... Vydávame sa preto na cestu späť do Vegas odkiaľ vo štvrtok Humpi s Renčou letia domov. Po celonočnej štreke bez prestávky (vďaka tempomatu sme sa ešte aj s Humpim mohli meniť za jazdy a zastať len kvôli tankovaniu) sme sa ocitli v Grand Canyone, kde sme si spravili poslednú prírodnú bodku za USA a vyrazili do mesta hriechov za poslednými nákupmi a minúť posledné $ v automatoch a v rulete...

Caption of the figure above.

Sen pomaly končí, o pár dní nás obleje každodenná realita.

Caption of the figure above.

Ale vieme, že to musí prísť a nebránime sa tomu, lebo vieme, že bez monotónnosti všedných dní by sme si takýto výjazd nedokázali tak naplno užiť.

Caption of the figure above.

pocta Paťke Schafferovej;-)

Každý z nás už ale v hlave plánuje nové dobrodružstvo a rozmýšľa, kde naň zoberie peniaze a čas...

Caption of the figure above.