Ahojte,
nie je to nová téma a určite ani najdôležitejšia pre našu komunitu a možno sa tým ani nič nevyrieší, ale skúsim.. V prvom rade by som rád poznamenal, že nechcem znevažovať nikoho robotu ani sa do nikoho zbytočne navážať.. Len sa pýtam..
V časopoise Horolezec 4/2019 sa pri hodnotení letnej lezeckej sezóny v Tatrách spomína, že pod záštitou Správy Vysokých Tatier boli preistené niektoré ďalšie cesty. Konkrétne mám na mysli preistenie "Paráka" a "Diretky" na Žltu stenu. Je mi jasné, že preistenie v štýle 1-2nity na dĺžku + štandy nie je totálna zmena charakteru ciest, ale v podstate každý osadený nit a každé možné zlanenie z nitov trochu zmenšuje alpinistický charakter vrchov. Taktiež chápem, že do hôr patria aj moderné cesty po nitoch aj to, že bezpečnejšie je zlaniť z dvoch borhakov ako z jednej hrdzavej nožovky. A rozumiem aj argumentom, že niekedy nie je pridanie nitu vedľa zlomenej skoby, (ktorá kedysi pred 30-40rokmi bola tutová a ktorá poskytovala jediné možné istenie v kľúčovom mieste cesty, a nova skoba, alebo vlastné istenie sa tam nedá pridať) doistenie, ale len náprava stupňu odistenia do pôvodného stavu. Ale myslím si, že popri športových cestách, resp. čiastočne preistených ciest -hlavne štandy+ kľúčové miesta) v stenách ako Ostrva, Volovka, Osarpance, Jastrabka, Južný Kežmarák, Mních atď.. by malo zostať zopár stien v čo najviac klasickom duchu. Každý to asi vníma inak, no pre mňa to boli/sú hlavne severné steny ako Malý Mlynár, Rumaňák, Javoráky, Galerka Ganku a aj Žltka. Samotná Správa Vysokých Tatier sa napríklad rozhodla ponechať Cagašíka v pôvodnom stave, ale vedľa Diretku máličko upravili. V čom je Diretka menej klasická cesta ako Cagašík? Alebo sa viacej lezie? Podľa mňa nie sú to až tak často lezené cesty, aby preistenie štandov prispelo výrazne k bezpečnosti- nie sú to cesty ako Hokejka, či Puškáš na Ošarpance kade ročne prejdú 100vky ľudí. Skôr teraz bude diretku lieztť viacej ľudí. Doisťovanie a preisťovanie ciest by malo byť vecou dohody a malo by mať nejaký ucelený rámec..Preto by som sa rád takto verejne spýtal Správy Vysokých Tatier (a možno trochu aj podnietiť diskusiu), či existuje nejaká dlhodobá vízia o tom, ktoré cesty/steny preisťovať/doisťovať, či zostanú nejaké steny/cesty na pospas osudu (že tam nebudú žiadne zásahy- ani čo sa týka zostupoviek), alebo sa aj pri klasických cestách, i keď menej lezených ,nahradia už staré skoby nitom ak tam nie je žiadna iná možnosť to odistiť...A v prípade ak takýto dlhodobejší plán neexistuje, či nám ho netreba? Možno nie, tak ako som v začiatku napísal, len sa pýtam...
Horám zdar
Maťo Smatana
(radový člen Jamesu)
Tatry preistovanie
06.02.2020 22:21:00Ahoj Helmut, nebolo by fajn zverejňovať prácu komisie alebo jednotlivcov (nové štandy, postupové istenia) aj inde ako len v Časopise Horolezec v zhodnotení sezóny? Sem tam sa niečo objaví na stránke spolku, ale chýba komplexné info. Alebo zhodnotenie sezóny z horolezca vložiť aj na web? Myslím, že v dnešnej dobe by sa komplexné informácie mali dať hľadať aj inak ako v časopisoch. Martin
Tatry preistovanie
20.01.2020 20:26:08Horám zdar, dostal som ako radový člen Správy mandát odpovedať. Hlavnou snahou , filozofiou a víziou (napriek odporu niektorých lezcov) Správy oblasti Vysoké Tatry je po vzore správcov skaliek robiť lezenie aj v Tatrách o niečo bezpečnejším. Nerobiť z toho skalky, naopak zachovať čo možno najvačšiu rovnováhu medzi fyzickou a psychickou zložkou lezenia v horách. Ale nezabíjať sa pri tom. Ak na skalke dám zemovku, tak pri troche šťastia sa to dá rozchodiť, pri zlyhaní štandu pri zlaňovaní v Tatrách sotva. Preto sú prioritou štandy a zlaňovacie línie v často navštevovaných stenách a cestách typu Volovka, Žabí koň, Batizák a pod. a tiež myšlienka aby v lezenej stene bola aspoň jedna cesta s možnosťou zlaniť cez ňu v prípade zlých podmienok v klasických zostupovkách. To je prípad Weberovky v MKŠ alebo Žltej steny kde Diretka je logická priama línia, ktorou sa dá zlaniť aj po vylezení inej cesty. Naopak je tu snaha zachovať tvrdosť lezenia na severe - t.j. v dolinách severne od hlavného hrebeňa. Výnikou sú kľúčové zostupovky a nástupovky typu Pustá stráž alebo Západná železná brána s veľkým lavinovým rizikom v ľahkom teréne. Prvovýstupcom v akejkoľvek stene sa štýl a hustotu odistenia Správa nesnaží diktovať, má sa ale dodržiavať robenie prvovýstupu zdola. Na juhu sa preistenie konkrétnej cesty konzultuje s autormi - ak žijú resp. podlieha diskusii a schváleniu v rámci komisie - ak autori nežijú. Snaha je robiť to logicky a s citom, aj keď sa občas ozvú hlasy s iným názorom (preisťovať po 2 metroch, nepreisovať, rozbíjať skalu kladivom, liezť freesolo). Žiaľ koľko ludí toľko chutí. My sa snažíme o citlivý prístup. K represiám pieskovcového typu vytlčenie sa zatiaľ nepristúpilo a ani to nechceme. Snáď nájdeme v komunite spoločnú reč. Helmut (radový Jamesák a radový člen Správy oblasti Vysoké Tatry)
Re: Tatry preistovanie
22.01.2020 14:16:32Nazdar Helmut, diky za vyčerpávajúcu odpoveď, nech to lezie..
New comment