Priatelia,<br />
poznám problém profesionálne ako novinár, ktorý roky sleduje jeho genézu i ako lezec a priaznivec prírody a mám na neho jasný názor. To, čo sa deje v Tatrách je obojstranný extrém. Zo strany lesníkov i ochranárov. Jeho podstatou a pozadím je spor správy Tanapu a štátnych lesov Tanapu a svoj piesoček, ktorý trvá už takmer desa? rokov. Medzi oboma skupinami je nevraživos? až nenávis?. Politici ich nechali, aby sa v spore škvarili a mysleli si, že problém sa vyrieši na miestnej úrovni, pretože oni neboli schopní prija? jasné pravidlá hry. Teraz sa pokúšajú obe strany zatiahnu? do sporu "angažovanú" verejnos?, a to najmä ekologickí fundamentalisti( Lukáč a spol.), ktorí sledujú iba svoje záujmy. Keď náš klub žiadal výnimku zo zákona na lezenie na Brzotínskych skalách v NP Slovenský kras, tak ju Vlk, ktorý všetky žiadosti o výnimky v 5. stupni ochrany pripomienkuje, odmietol. A to bez toho, aby pán Lukáč či jeho ?udia vedeli, ako to na Brzotínskych skalách vyzerá, pretože tam nikdy neboli, bez toho, aby vedeli komu a čomu má výnimka slúži? a odmietli ju len preto, že oni sú proti výnimkám apriori a paušálne. <br />
Myslím si, že drvivá väčšina z nás chodí do hôr za športom, nielen kvôli nemu samotnému, ale najmä kvôli tej fantastickej prírodnej kulise a preto si k prírode vytvorila intímny vz?ah. O to viac bolí, ak príroda dostáva kdeko?vek a akoko?vek zabra?. Skúsme však zasadi? problém Tichej do širšieho kontextu štátnej i neštátnej ochrany prírody, formálnych(zákonných) i neformálnych pravidiel(etiky) i do vz?ahu slovenskej spoločnosti k prírodným hodnotám a zistíme, že Tatry sú len vrchol ?adovca niečoho ove?a horšieho, na čo okrem samotnej prírody doplácame všetci. Celá slovenská ochrana prírody je totiž chorá a postavená na hlavu. Veď to cítime na vlastnej koži. Sme šikanovaní ako najväčší škodcovia, zatia? čo skutočné škody sú páchané úplne inde. Pokia? sa toto systémovo nezmení, je zbytočné sa niekde, trebárs i v mediálne sledovanej kauze angažova?, lebo podstata je inde a o tú žiadnej zo zúčastnených strán neide. Ide im len o prihriatie si vlastnej polievočky. Tým netvrdím, že dianie v Tatrách je správne, len chcem poveda?, že je to nechutný vrchol marazmu ochrany prírody na Slovensku ako takej. Veď predsa všetci poznáme iks prípadov bohapustej a nenávratnej devastácie prírody na každom kroku, ale i v chránených územiach (napríklad ve?kokapacitné lomy vápenca v Slovenskom krase) a nik tam neprotestuje a nepriväzuje sa k ?ažobným strojom. Ako píšem v úvode je to extrém a extrém nikdy neprináša rozumné riešenia, tobôž nie z poh?adu tých systémových, ktoré by ochranu prírody postavili z hlavy na nohy. Preto mi príde smiešne sa v tejto kauze angažova?. <br />
<br />
S pozdravom ?aňo Buzinkay