Roman má 37 rokov, je z Olomouca a spoznali sme ho na Sú?ove pred troma týždňami. Má priate?ku Helču, čierneho Passata combi a jeho každé piate slovo je "vole". Martin občas robí modela, má strašne hrubý hlas a lezenie je pre neho prirodzené ako chôdza. Zuzka má 18 rokov a Martin ju zohnal cez legendárnu lezeckú diskusiu na james.sk. Musela sa spýta? rodičov, či ju pustia, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme ju čakali s ružovými a žltými balónikmi na Mlynských nivách. Keď prišla, môj balónik vyfučal a ostatní členovia delegácie boli na toalete.

Nákup v Tesco prebehol bez problémov, a kufor Passatu sme doplnili konzervami, chlebmi, sladkos?ami, nátierkami a rybyčkami (to aby sme mali svieži dych) a vyrazili sme na juh. Pri Parndorfe sme trocha poblúdili, ale keď nám Martin niekde vo Viedni podal produkt pezinských pivníc červenej farby, začalo mi to by? jedno. Okolo polnoci sme dorazli do kempu, ktorý vlastní milý Slovinec Drago. Vpadli sme do akéhosi skladu, kde sa nachádzala malá umelá stena a pod ňou, na moju ve?kú rados? - matrace. Zaspal som, ani som nevedel ako.

Dôsledky vplyvu omamných látok, ktorých značné množstvo kolovalo v mojej krvi, som cítil ešte ráno. Prvý, rozliezací deň sme strávili v oblasti Črni Kal, lezením ?ahších ciest, večer sme sa rozhodli, da? si alkoholový rest day a trávili sme ho hovormi v klasickom lezeckom žargóne. Citujem: "z takej malej škrabky dlhý prečah do celkom dobrého bočáku, vysoko nohy a si v takom madle, ale musíš sa do neho dobre naváži?, aby bralo, namadžuješ, cvakneš, vyklepeš a potom ide naj?ahšie..."

Druhý deň, s čistou hlavou, rozdelili sme sa na dva tímy. Martin a Zuzka šli nacvičova? ?ažké cesty do previsnutej oblasti plnej borcov z celej východnej a južnej Európy s menom Mišja Peč a ja s Romanom znova do Kalu. Začalo sa to zle, liezol som ako... no, nebudem vulgárny, ale neskôr som sa rozliezol (aj vďaka Romanovej psychoterapii pozostávajúcej z ešte častejšie sa opakujúceho vole) a vyliezol dve cesty, ktorých obtíažnos? je len pol stupňa od môjho maxima. Roman sa necítil vo svojej koži a tak liezol len ?ahšie veci. Jedna z nich sa mu stala osudná. Od začiatku som mal blbý pocit - Roman sa klepal, liezol ako (veď viete čo) a tak sa stalo, že zrazu len zakričal "voleee" a už letel. Z metra, bohužia? na nie práve najlepšie dopadisko. Chví?u sa zdalo, že je všetko v poriadku, ale Roman, pri pokuse postavi? sa zistil, že to dokáže len s jednou nohou...

Tretí deň je na výjazde tzv. "rest day". Romanov zdravotný stav sa nezlepšoval a tak sa rozhodol. Nechá nám auto a on sa z neďalekého Terstu dopraví vlakom domov. Za tie dva dni doma stihne urobi? biznis a nám nechce pokazi? dovolenku. Ostali sme s otvorenými ústami, ale v konečnom dôsledku to bolo to najrozumnejšie riešenie. V Terste sme si pri h?adaní pizzerie (kto by bol povedal, že to bude v Taliansku taký problém) v pokluse pozreli mesto, odprevadili Romana a večer sme sa v "búde" zišli s troma Slovákmi, Ma?om, Braňom a Marom, ktorý po vypočutí príbehu, ako sme prišli k tomu čiernemu Passatu, sucho skonštatoval: "tak takýto príbeh som ešte nepočul".

Zvyšné dva dni sme sa venovali likvidovaniu našich prstov, predlaktí a ramien v Ospe. Najmä končeky prstov dostávali zabra? od malých a riadne ostrých chytov a tak som posledný deň nedokázal vyliez? ani prd. Vďaka tejto indispozícii som sa stal svedkom krásneho prelezu jednej z naj?ahších ciest na svete 14-ročným Adamom Ondrom z Brna. Chlapec sa prebehol v ceste s neuverite?nou ?ahkos?ou a eleganciou. Ak porovnám jeho výkon napr. s atletikou, je to niečo podobné, ako keby zabehol stovku pod 10 sekúnd.

A my, občasní víkendoví "hovnolezci" stále predvádzame panické pohyby v tých našich šestkách a tešíme sa zo vzduchu pod nami. A o tom lezenie je.

Caption of the figure above.

  Tu sme bývali... Na smútok mamy, poriadok v mojej izbe vyzerá podobne ako na zábere...

Caption of the figure above.

 Relax in the morning after opica

Caption of the figure above.

  Relax before opica

Caption of the figure above.

 V tom opare je Terst a more... Keď som ho v posledný deň zbadal, skoro mi oči vypadli.

Caption of the figure above.

  Lezenie v Črnom Kale. Nádherné línie, odporúčam.

Caption of the figure above.

   Lúčenie s Romanom, aj pizzu sme mu doniesli... to za toho Passata:)

Caption of the figure above.

  Sven Väth a bezďák Stefano... alebo Luigi? 

Caption of the figure above.

 Toto majú obyvatelia Ospu kusok doslova za domom.

Caption of the figure above.

 Braňo má jednoducho štýl.

Caption of the figure above.

  Martin v ceste Octoberfest za 8a. Keby vedel, že prídem a budem ho foti?, to tričko si dá určite dole.

Caption of the figure above.

 Wunderkind Adam v ceste Martin Krpan za 9a.