Lezenie na Sú?ove ohrozené

  • Pod?a informácií na oficiálnej spolkovej stránke predĺženie výnimky pre Sú?ov je ohrozené pre opakované porušovanie podmienok (bivakovanie, kladenie ohňa, ...) najmä zahraničnými horolezcami. Správa CHKO navrhovala rieši? nevyhovujúci stav vytlčením borhákov a úplným zákazom lezenia v oblasti.

Ako píše Vladimír Linek z komisie ochrany prírody SHS James: "

Dňa 15. 11. 2006 sa v Považskej Bystrici uskutočnilo stretnutie predstavite?ov SHS JAMES a CHKO Strážovské vrchy. Témou bolo dodržiavanie lezeckej výnimky udelenej pre NPR Manínska tiesňava a NPR Sú?ovské skaly počas roku 2006. Stretnutie bolo zvolané na podnet S CHKO Strážovské vrchy, na základe záverov pracovnej porady profesionálnej a dobrovo?nej stráže prírody časti trenčianskeho a žilinského kraja z dňa 9.11.2006.

Stretnutia sa zúčastnili:
Za CHKO riadite? Mgr. Karol Pepich, Ing. Martin Kostra
Za obec Sú?ov starosta p. Jaroslav Bušfy
Za SHS JAMES, Ing. Ján Bušfy, František Piaček a Ing.Vladimír Linek.

Riadite? pán Pepich nás informoval, že výnimka pre NPR Manínska tiesňava bola lezcami v roku 2006 bez problémov dodržiavaná. Ve?ké problémy však boli v NPR Sú?ovské skaly. Zo strany slovenských lezcov bola, v zmysle písomných záznamov, porušená výnimka len raz. Problémy boli viacnásobne s českými a hlavne s po?skými lezcami (čierne stanovanie a bivakovanie, lezenie v nedovolených lokalitách Čierny potok a Brada, ktoré sú pre ochranu prírody najcitlivejšie.)
CHKO navrhovalo problém rieši? vytlčením všetkých nitov v týchto lokalitách. Treba sa poďakova? riadite?ovi pánovi Karolovi Pepichovi, ktorý inicioval toto stretnutie, aby sme si vyjasnili stanoviska a pokúsili sa tento problém rieši? spoločne.

Caption of the figure above.
Po trojhodinovej debate sme dospeli k spoločnému stanovisku. Nity sa zatia? vytĺka? nebudú. Rok 2007 bude pre nás ve?kou skúškou. Ďalšie nedodržiavanie výnimky by mohlo spôsobi? úplný zákaz lezenia v Sú?ove. Najdôležitejšou našou úlohou bude informova? o výnimke hlavne zahraničných lezcov. V čase najväčších náporov na Sú?ov budú domáci lezci monitorova? stav a kontrolova? dodžiavanie výnimky. Prítomnos? pána starostu Jaroslava Bušfyho bola ve?mi užitočná, pretože na rokovaní sa dohodlo, že v spolupráci s domácimi lezcami pripraví obec parkovacie lístky s informáciou, kde sa môže liez? a naviac v každej ubytovni, v kempe budú informačné letáky. Informácia bude po slovensky, po?sky a anglicky.

Pre nás bola ve?mi dôležitá informácia, prečo sú lokality Čierny potok a Brada tak dôležité z h?adiska ochrany prírody. Samotný zákaz bez odborného vystvetlenie spôsobuje problémy. Ak máme dôsledne dodržiava? výnimky a v niektorých lokalitách sa dokonca vzda? samotného lezenia, tak musíme vedie? prečo. Ochrana by mala by? hlavne o tom, že ?udí treba vychováva? ako sa majú v záujme zachovania prírody čo najšetrnejšie správa?.

Na tieto otázky nám zopovedal pán riadite? Karol Pepich:

NPR Sú?ovské skaly je jednou z najstarších rezervácii na Slovensku. Začiatky jej ochrany siahajú do roku 1929. Chráni sa tu najväčšie skalné mesto na Slovensku spolu s chránenými nižšími a vyššími rastlinami, hubami, živočíchmi a biotopmi európskeho a národného významu na výmere cca 800 ha. Na ekovýchovné a športové vyžitie slúži obnovený náučný chodník, ako aj sie? turistických a cyklistických trás.

Čierny potok (čas? v 5. stupni ochrany) je celý pre verejnos? neprístupný, nie je tu vybudovaná žiadna sie? turistických, či cyklistických trás. Týmto Čierny potok predstavuje, v oblasti Sú?ova, refúgium predovšetkým pre ve?ké šelmy. Taktiež tu bolo v roku 2006 potvrdené hniezdenie chránených druhov bocian čierny, krkavec čierny, výr skalný a sokol myšiar. 

Brada spolu s Roháčom predstavuje strategickú lokalitu pre jeden z najvzácnejších  chránených druhov Sú?ovských skál. Trend jeho početnosti nerastie, ale stagnuje na ve?mi nízkom počte. Je to spôsobené antropickými aj prírodnými faktormi. V masíve Brady a Roháča existujú schválené turistické trasy, ktoré nie sú masovo využívané (väčšina návštevníkov využíva pútavú trasu náučného chodníka v oblasti tiesňavy a hradu) a dokonca hlavná čas? skalného mesta v týchto lokalitách je verejnosti absolútne neprístupná. Taktiež v roku 2003 došlo k demontáži chalupy Sokoliara Tomáša, ktorá pod masív Brady a Roháča pri?ahovala návštevníkov a tí ohňami a hlučným denným a nočným správaním rušili ticho a pokoj v rezervácii.

Pripravili Vladimír Linek a Mgr. Karol Pepich
Foto: Bocian čierny (Ján Ďuriga)

"

Caption of the figure above.

Komentáre (6)

Lezenie na Súľove ohrozené

25.11.2006 19:18:17
- bossi

len bulo si pili konar pod vlastnou ritou

Lezenie na Súľove ohrozené

26.11.2006 00:10:14
- Vlado

Navrhujem na kazdy spodny nit/borhak v lokalitach Cierny Potok a Brada zavesit oznam, ze tu je lezenie zakazane a istenie je nevyhovujuce :)

Lezenie na Súľove ohrozené

27.11.2006 07:26:46
- Sali

Ahoj lidi,jsem z moravy a na Sulove jsem dost často,pokaždé jsem v campu,dam si s camparem slivovičku,pokecáme.Myslím,že je tam málo ochranářů,kteří by kontrolovali dodržování zákazů.Vlastně jsem tam za čtyři roky žádného nepotkal.Za to jsem tam viděl několikrát slovenské i polské rodinky jak si vesele delají ohen na mítině nad¨Tabulou a opékají buřty pro děti.Kdyby tam byl někdo,kdo jim napaří pořádnou pokutu tak by se to rozkřiklo a nechali by toho. ahoj Sali

Lezenie na Súľove ohrozené

29.11.2006 19:55:01
- M

Nikto to tam nekontroluje a neupozorňuje.Ochranári si sedia na zadku v tom svojom zámku a hľadajú zámienku aby to mohli zatvoriť a vykázať tak nejakú činnosť.

Lezenie na Súľove ohrozené

30.11.2006 09:59:59
- sogun

Na clanok o zakaze lezenia na Sulovskych skalach sa skutocne neda nezareagovat.Pozorne som si ho precital a chyba mi tam ten strasne ohrozeni druh,koli ktoremu sa nemoze liezt napr.v lokalite Brada najme v sept. a okt.Vsade inde vo vyspelych statoch by bol Sulov svetoznama oblast kde by sa turisti len tak hrnuli a vetsina domacich by zila z turizmu.Len u nas to akosy nejde.Ved staci citovat isteho pana ing.ktory na otazku ci chcu dosiahnut to aby ludia chodili uz len do nakupnych centier a nie do prirody odpovedal ANO.To je rozum vysokoskolsky vzdelaneho cloveka?Komu vlastne tu prirodu chrania?Sebe?Aby tam potom mohli v klude pestovat travu?Jeden moj znami vypocital, ze na lezenie sa v Sulove vyuzivaju 2% skal.Ak by to aj bolo dnes viac pochybujem ze to prekroci cislo desat.A este aj to malo chcu lezcom zakazat.Nenadarmo sa hovori,ze kto sa chce bit palicu si najde.Zburat chalupu sokoliara Tomasa to sa moze stat skutocne len na Slovensku.Ochranarom vadi kto kde lezie,ale je zaujimave ze to ze sa postavila dialnica priamo ponad rieku Vah im nevadi.A nevadi im ani to ze do vody budu stekat oleje a podobne sracky.Chodte sa pozriet ako je zdevastovane okolie Vahu.Zaujimalo by ma kolko im za to zaplatili aby mohli stavat?Aku ma logiku zakazat liezt napr.v Sulovskej tiesnave,kde chodia normalne auta to fakt nechapem.Ked sa pozriete od dediny smerom na bradu tak cela prava strana Sulovskych skal je lezcami nedotknuta a vtaky si tam mozu zvesela hniezdit.Tomu panovi ing.doporucujem navstivit napr.Novy Zeland aby videl ako funguje turizmus a ochrana v jednom.Tam ziju trocha vzacnejsie o ohrozenejsie vtaky.Inak sa potom lahko do buducna moze stat ze co vytlceni borhak to vytlceni zub a to predsa nechce nikto.

Re: Lezenie na Súľove ohrozené

30.11.2006 13:34:42
Reakcia - joko

plne s tebou suhlasim a uz dlhsiu dobu sa zamyslam nad tým ze pre koho to vlastne vsetko chrania, pre buduce generácie? blbost ak to nedovolia nam dovolia to buducim generaciam? Ja mam pocit ze my slovaci sme jediny narod ktorý všetko len chrani sak tu sa uz nikam neda ist lebo vsade je to zakazane. Maju rakusaci, francuzi, spanieli.... taketo problemy? Sak tam sa lezie na kazdom kuse skaly aky tam najdu.<br />

Túto položku môžu komentovať iba prihlásený používatelia. Prihlás sa alebo zaregistruj!