Naša zostava : dvojica repre - Kubo Kováčik a Dave ?atánek a ich podporný tím - Braňo Goga a ja (Zuzana Plšková).

Je nede?a ráno a my sa snažíme ten neuverite?ne ve?ký objem vecí natlači? do nie príliš nafukovacej Felície. Auto dostane veru zabra?. Sedíme ako žemle, obložení vecami, s nohami skoro za hlavou a blížiac sa k hraniciam dúfame, že pri našom pre?ažení prejdeme bez pokuty a pokynu policajta: "vybali? auto!". Mali sme š?astie, pustili nás. Úspešne míňame Parndorf a hurá na dia?nicu. Naša najbližšia zastávka "Gorges du Tarn", Francúzsko. Čaká nás približne 1700 km.

Cesta nám vďaka silnej nepriazni počasia a menších zastávok trvala 20 hodín. Konečne sme dorazili do Tarnu. Po prešoférovanej noci padám únavou. Chalani plní elánu a nadšenia premáhajú únavu a idú opáči? prvé cesty. V rámci ?ahkého rozliezania lezú cesty "len" do 7c. Počasie bolo nahouby. Ideálne podmienky na lezenie, ale nedalo sa slni?. Prvé dni mohlo by? tak do 20 stupňov, fúkal studený vietor, pod chví?ou spŕchlo a ani jeden z nás ne?utoval, že si vzal zimnú bundu. Tarn sme mali v pláne ako malú medzizastávku na ceste do Rodellaru, ale predpoveď počasia  ukazovala na  Rodellar o 15° viac ako v Tarne, tak sme chví?u zotrvali. Nasledujúce dni boli ako stvorené na lezenie, ale opa?ova? sa zase nedalo. Kto sa do Tarnu chystal, mal tam ís? vtedy. Oblas? bola ako vy?udnená. Sektory sme mali v podstate súkromné. Chalani si každý deň chrochtali v 50-60 metrových cestách. V oblasti sme zotrvali 4 lezecké dni + 1 rest day.

Jakub Kováčik, nejaké 8a, Gorges du Tarn
foto: Zuzana Plšková

Po zahrievacom francúzskom úvodnom kole skoro ráno balíme auto a presúvame sa do približne 700 km vzdialeného Rodellaru. Vonku je asi 200 stupňov, v aute príjemná sauna a dia?nica plná áut. Cesta ubieha pomaly.

Po ceste míňame zlepencovú vežičkovitú horu Montserrat. Je tu množstvo viacdĺžkových ciest prevažne kolmé a položené. Do Rodellaru dorážame medzi 6-7 hodinou večer. Ideme na malú exkurziu do kaňonu a potom rýchlo nájs? flek na spanie. Ráno sa prebúdzame do krásneho slnečného rána, dávame ?ahké raňajky, nezabudneme kúpi? bagetu v kempe a hurá na skaly. Chví?u nám trvalo kým sme sa v oblasti zorientovali, ale po pár dňoch sme si pripadali ako doma. Prvý deň bol trošku kritický - predsalen nová oblas?, iné lezenie. Rýchlo sme sa rozliezli a postupne navštevovali nové a nové sektory. Lezenie je tu v drvivej väčšine ciest po kvaploch - často berú a často aj nie.


Chalani to zobrali zhurta. Prvý deň sa doobeda rozliezli a poobede už búšili do 8-áčok. Po zvyšok výletu sa rozliezali v takých "?ahších" cestách od 7c hore. A potom drtili jednu ?ažkú cestu (cca 8a-8c) za druhou. My s Braňom sme liezli na kilometre ?ahších ciest 6a-7b (ja do 7a+). Občas sa podarilo naliez? aj do niečoho ?ažkého.

Po celý čas, čo sme boli v Rodellari nám pršalo 1 noc a asi 15 minút počas jedného dňa. Inak stále plech a teplo. Liez? sa dalo stále až na pár dní (cca 4), kedy bolo pod mrakom a bolo strašne dusno a vlhko. Každý deň sme mali krásne video na oblohe - v hlavnej úrole orol bielohlavý a supy. Lietali nám pár 100 metrov nad hlavami v kŕd?och aj po 30 kusov. Naopak, čo sa pozemných zvierat týka, tak nad sektormi pobehovalo stádo kôz a zhadzovali kamene. Každý deň nad iným sektorom. Cez restday sme sa buď kúpali pri rieke v kaňone alebo sme mali 1x za týždeň výlet do mesta do potravín.

Braňo Goga, Starting Bloc, 7c, Gorges du Tarn
foto: Zuzana Plšková

Jedna z výhod Rodellaru je, že slnko tu zapadá asi o hodinu neskôr ako na Slovensku. To znamená, že liez? sa dalo do 21.30-22.00. A druhá výhoda je, že nemusíte skoro ráno vstáva?, aby ste si zaliezli, kým nie je tak teplo. Môžete prakticky celý deň liez? v tieni. Riečka kaňon z?ahka ochladzuje a nebolo dňa, kedy by nefúkal osviežujúci vetrík.

Zuzana Plšková, El Delfín, 7c+, Rodellar
foto: Jakub Kováčik

Rodellar je ve?mi populárna oblas?, ktorá láka aj svetovú lezeckú špičku, starých aj mladých. V júni sa v oblasti nachádzali Dave Graham a Chris Sharma, ktorí sa ale na konci mesiaca presunuli do chladnejšieho Céüse. Naopak, mali sme možnos? vidie? v akcii veterána, majster sveta z 1997 - Francois Petit. Ku koncu sme z neho mali malú fóbiu, pretože všade kam sme išli, tak došiel za nami. Akoby nás prenasledoval. Fero bol proste všade.

Francois Petit, nejaké 7b, Rodellar
foto: Zuzana Plšková