Aďovi som teda navrhol Sardíniu. Odporučil mi ju jeden kamarát, ktorý tam strávil minulý rok Vianoce aj s novým rokom a hovoril o nej, ako o malom lezeckom raji. Zana mi to potvrdila a tak ja som bol v podstate rozhodnutý. Už len zohna? ďalších ?udí. S prehováraním Aďa som nemal skoro žiadne problémy (možno za to vďačím aj Kozlovi...:-) a tak už zostávalo iba zohna? posledného do partie. Jeden z mnohých ktorým som sa ozval, bol aj Palo Ficker z L. Hrádku. Guru z Jánskej doliny, kde porobil 95% ciest, ihneď pris?úbil účas? a tak lezenie na Sardínii dostalo zelenú. Zabráni? sa tomu snažila ešte týždeň pred odjazdom jedna dievčina, keď do mňa vrazila pri obiehaní. Naš?astie si to odniesol iba spe?ák, ktorý sa do piatku stihol opravi? a tak po záverečných nákupoch v Lamačskom Tescu sme vyrazili smer Livorno, kde sme sa mali nalodi? na trajekt. Ráno v Livorne sme ešte tŕpli, či nejaký trajekt zoženieme, ale mimo sezóny to nebol žiaden problém. A tak po necelých siedmych hodinách plavby sme sa vylodili na Sardínii.

Ako prvú oblas? na lezenie sme si vybrali Isili. Je to malé mestečko vo vnútrozemí s nádhernými lezeckými oblas?ami.


Tu sme sa prvý krát stretli aj s „vo?ne“ žijúcimi domácimi zvieratami. Keď mi prvý večer Palo hovoril, ako videl na obzore troch býkov, len som sa zasmial. O to väčšie bolo pre mňa prekvapenie, keď som ich ráno stretol v doline pri ceste pod skaly. Oblečený v červených fotogenických gatiach mi nebolo všetko jedno. Hneď som si vybavil v mysli španielsku koridu a v Chalanom dalo ve?a roboty kým ma uistili, že býky sú farboslepé.


Na rozlez to bola parádna oblas?. Liezlo sa väčšinou do kopca po dierkach, dierach a dieriskách. Pre každého čosi. ?koda len, že do najkrajších oblastí od obeda svieti slnko a tak je táto lokalita vhodná skôr na zimu.


Po krušnom presune, keď 100 km sme zdolávali takmer 3 hodiny (viacej serpentín som videl už iba v Nórsku) sme zakotvili v Cala Gonone. Je to turistické mesto na východe Sardínie s krásnymi plážami. Stanovanie je v celej oblasti zakázané a 15 euro na osobu v kempe sa nám zdalo trochu ve?a, tak prvý deň sme zháňali miesto kde by sme sa zašili pred policajtom, ktorého sme ráno spoznali. Nazvali sme ho bokombraďák, lebo mal bokombrady do polovice krku. Vtedy sme ešte netušili, že za 50 euro spoznáme aj jeho pravé meno.


Prvý lezecký deň sme natrafili na starší český párik, ktorý nám poradil výborný flek na stanovanie. Boli tu už štvrtý krát, tak čo to o miestnych pomeroch vedeli. Nám teda nezostávalo už nič iné na starosti, len liez?. Našli sme si krásnu oblas? menom Thailandia ďaleko v kaňone Cala Fiuli. Slnko tam nesvietilo skoro vôbec, lezecké školy zo ?vajčiarska zostávali liez? pri mori a tak sme tam mali rajský k?ud. Počas ďalšieho restu sme sa vybrali aj na obhliadky do známej Cala Luny. V sprievodcovi bol prístup opísaný ako pohodová hodinová turistika od auta. Išli sme na ?ahko, trochu si dali tempo a po hodine nič. Len jeden upotený bežec. Po takmer dvoch hodinách riadnej turistiky sme konečne dorazili do zátoky. Zhodli sme sa, že ta hodinová turistika sa merala pod?a toho vytrvalca čo nás v strede cesty obiehal. Cala Luna bola pekná, ale trepa? sa každý deň dve hodky tam a dve spä? aj s matrošom na lezenie, muselo by nám slnko ešte dlho svieti? na hlavu... Okrem toho, každý mal rozrobenú nejakú cestu v Thailandii.


A veru, oplatilo sa tam vráti?. Palo si vyliezol 7c+ (pod?a jeho slov v nej zostarol o 5 rokov) ja som si posunul hranicu na 7b+ a Aďo si onsajtol 6b+. Jeho vôbec prvú cestu v tejto obtiažnosti a hneď OS. Hneď na ďalšie ráno nám prišiel skráti? hrebienky bokombraďák. Trocha sme sa rozkecali pred postaveným stanom, keď sa zrazu spoza zákruty na nás vyrútilo policajné auto. Ja som na tej ceste chodil na jednotke, no on ju bral šmykom. Vybehol z auta a už to tu bolo. Trojdňové sliedenie po nás mu prinieslo ovocie. Prvých pä? minút sa tam rozkrikoval po taliansky a pre nás sranda nastala, až keď sa trocha ukludnil a po anglicky nám povedal výšku pokuty. 50 for everyone. Nakoniec sa to zosekalo na padíka a krásny bloček od pokuty, ktorý ma Pali odložený ako suvenír. Česi poradili ďalší flek a tak sme tam ešte nejaký deň zostali.