Účastníci: Pe?o, Ondro a maďarskí horolezci, nazvime ich Zolo1, Zolo2

Rozhodli sme sa s Ondrom ís? na tri dni na Chatu pri Zelenom plese trochu ?ady potrápi?, zostalo nám niečo nedokončené z nášho februárového výletu. Na chatu sme dorazili v nede?u popoludní. Počasie bolo nádherné, slnečné. Počas noci sa zmenilo a do rána nám nasnežilo tak 10 až 15 cm nového snehu. Nefúkalo, tak sme sa ráno rozhodli, že pôjdeme liez?. Miesto lezenia - dolný ?ad na Sviš?ovku, hlavne z dôvodu nie príliš strmého nástupu k ?adu. Pre informáciu, nad ?adom je približne 800 metrový ž?ab, ktorý sme vo februári „vybehli” až na Ve?kú Sviš?ovku.

Ráno sme vyrazili po chodníku z chaty, a potom kolmo od chodníka k ?adu. Približne v tom čase začalo opä? sneži? a aj trochu pofukova?. Keď začal svah stúpa?, tak sme sa rozhodli postupova? ďalej na lane, veď opatrnosti nikdy nie je dos?. Pri robení štandu - bod 1, sme po prvý krát zbadali maďarských “horolezcov”. Prešli okolo nás, akoby tam ani nebolo po pás snehu, pričom sa rozhodli, že pôjdu na menší ?avý ?ad. Stanovisko si spravili v bode 2. Ja som následne ?ahal prvú “snehovú” dĺžku k bodu 3 asi 30 metrov, kde som spravil druhý štand. Ondro bol o chví?u pri mne. Následne začal ?aha? prvú dĺžku v ?ade. Nezabudnem, ako nadával, keď zavŕtal tretí “šrób“ do ?adu, že ho strašne bolia ruky. V tom čase začali liez? aj Zolovci. Mali dvojičky laná, istenie cez kýblik na sedáku, žiadny hruďák. Namiesto štandu si udupali iba sneh pri skale. Ondro zašiel vyššie za ?ad a zostalo nám len dorozumievanie v prestávkach medzi vetrom alebo pokyny lanom. Tiež Zolo1 zašiel za skalu - bod 4. O chví?u bolo poču? medzi vetrom slabé stonanie. Neprikladal som tomu pozornos?, veď vietor vie vydáva? rôzne zvuky. Ondro bol v poriadku, liezol ďalej. Slabé stonanie si všimol aj Zolo2 a volal na Zola1. Keď nedostal žiadnu odpoveď, tak sa rozhodol vyrúčkova? po lane až k nemu. Pochopil som, že majú nejaký problém. O chví?u som uvidel Zola1 so zakrvavenou tvárou v bode 4 a Zolo2 ho pomaly spúš?al na udicu naspä? k ich stanoviš?u. Pomaly ho posúval po snehu. Zolo1 bol zjavne v šoku a neschopný pohybu. Mal rozbitý nos a krvavú tvár. Neskôr som sa dozvedel, že mal zlomenú aj sánku. Hneď mi svitlo že z lezenia už nebude nič a ideme zachraňova?. Zolo2 zakričal „Hilfe“ a “Call helicopter”. To boli vlastne jediné slová, ktoré som z neho dostal. Bohužia? tam nebol signál, takže Horskú záchrannú službu sa nedalo vola?. Zostávalo ich len dosta? dolu. Chalani nemali lekárničku, tak som sa rozhodol, že musím čo najskôr prís? k nim. Ondrovi som kričal aby spravil štand. Bol asi tri metre za polovicou lana v bode 5. Najskôr sa čudoval prečo, veď už bol skoro hore a mal ešte tri šróby, čo by mu bez problémov vyšlo. Po mojej odpovedi „maďari spadli, ideme zahraňova?”, už viacej nevyjednával a konal. V tom čase som sa snažil komunikova? so Zolom2, žia? bez výsledku. Pokúšal som sa dorozumie? s ním anglicky, nemecky, rusky. Aj som mával dolu, či si nevšimnú ?udia z chodníka, že sa niečo stalo a zavolajú horskáčov. Keď mal Ondro spravený štand, tak ma dobral a traverzom som pomaly išiel k Zolovcom. Keď som bol asi v strede medzi bodmi 2 a 3, prišla prvá prachová lavína. Tam som pochopil, čo v praxi znamená ukradnú? vzduch spred huby. Už počas lavíny som sa pomaly vracal k bodu 3, aby som bol mimo jej dosah. Sneh sa naš?astie nekopil, ale išiel ďalej do doliny. Trvalo to asi 10 až 15 sekúnd. Túto lavínu si už všimli aj ?udia z chodníka. Po prejdení lavíny som bol v mieste 3 a kontroloval Ondra. Bol v pohode, ale Zolovci už tak v pohode neboli. Zolo1 bol ďalej od skaly a Zolo2 ho držal za bundu. Do 20 sekúnd prišla ďalšia lavína, ktorá už pekne hučala. Po nej na mieste Zolovcov zostal iba batoh , chalani boli preč. Keď sa rozplynul prach, tak ich bolo vidie? asi 200 metrov nižšie odo mňa, v čele dopadu lavíny – bod 7, na povrchu. Zolo2 tam už pobehoval a ?ahal Zola1 nabok. Neviem však čo sa dialo s lanom. Či sa Zolovci odviazali, alebo ich strhlo aj s postupovým istením.


To, ako ich strhla lavína, videli aj ?udia z chodníka a zavolali horskú službu. Hore už nebolo koho zachraňova?, tak som sa rozhodol ís? dolu. Dobral som Ondra zo štandu 3 a on pomaly zostupoval po ?ade a vyberal šróby. Počas tohto zostupu padli ešte ďalšie dve lavíny. ?tand 3 bol mimo ich dosahu, len mi tam vždy nafúkalo snehu. Druhú si vychutnal aj Ondro. Prvé tri ho viac-menej preskočili, ale táto už prešla cez neho. Ako hovoril, popruhy z prilby cítil na hlave ešte večer na chate. V tom čase už bol dolu pri Zolovcoch skialpinista, ktorý im pomáhal. Keď sme boli obaja na štande 3, tak sme sa ešte rozhodovali, či ideme zobra? chalanom batoh, ktorý zostal na mieste 2. Ďalšia piata lavína nás celkom presvedčila, že nie. Neoplatí sa riskova? kvôli batohu. V tom čase prišiel k miestu 1 Zolo2 a mal v pláne ís? hore pre batoh. Tam sme ho spacifikovali, že je to príliš nebezpečné, a tak zišiel dolu. Prvý dolu išiel Ondro, pričom som ho istil na lane. Spravil ďalší štand o 15 metrov nižšie, - bod 6. Následne som zrušil štand 3. Zišiel som k Ondrovi a prešiel istený k bodu 1. Ondro ma nasledoval tiež istený, tentokrát z bodu 1. Nasledoval zostup dolu, stále naviazaný na lane. V tom čase prišli dva skútre horskej služby. Najskôr mysleli, že my máme problém, ale po výkrikovej konverzácii sa to rýchlo vyjasnilo. Ďalší ?udia už pomáhali Zolovcom k chodníku, kde sa stretli s horskáčmi. Keď som zišiel s Ondrom na chodník, tak už bol Zolo1 pripevnený v alobale na saniach za skútrom a o chví?u s ním išli preč. Ako som sa neskôr dozvedel, Zolo1 mal okrem poranenia tváre aj zlomenú ruku. Neviem, či sa to nestalo už pri páde v ?ade, keďže komunikácia s nimi bola ?ažká, alebo až pri páde lavíny. Chalani spanikárili a nevedeli vôbec nič o záchranke, nemali lekárničku. V podstate len čakali na nás, pokým im neprídeme pomôc?. Bohužia? sme to nestihli.

Táto skúsenos? je pre mňa a Ondra ve?kou školou do horolezeckého života. Dobre si rozmyslíme, kedy pôjdeme liez?.

Pe?o

www.nagal.sk/peter/dsc_3555.jpg
www.nagal.sk/peter/dsc_3556.jpg