Caption of the figure above.

Nové lezecké ráno je ako vystrihnuté z lezeckej rozprávky: zmrznuté vtáčiky po noci pookriali a vítajú slnko nad zasneženou Sierra Nevadou. Na karavane uprostred roztápajúcej sa púšte sa rozletia dvere... Kubo vybieha... Smer je jasný – hajzle... Pivo a raňajky zvíťazili a Kubo bol ako prvý (podľa Kubovej schopnosti zadržať moč takmer 20minút si od príchodu nastavujeme hodinky)nútený opustiť kosu karavanu a vrhnúť sa do hrejivých lúčov kalifornského slnka.

Caption of the figure above.

Pain Grain, V5 (sd V7)

Caption of the figure above.

One mule boulder, V10

Cesta k bouldrom je všedná... Výhľady už máme okukané, karavan sa trasie s vysychajúcou cestou stále viac a mňa čelo páli ešte z rest-dayového opekania sa... Deň predtým sme sa na internete pri mekáčovskom burgeri dočítali, že v oblasti šarapatí aj nejaká francúzka Alizze Dufrassie (alebo nejako podobne) a že sa prebila nejakými V10-inami... hold, naše V11 jej moc nešlo (checheche), tak sme si povedali, že tie V10 musia ísť jak malina. Šuter s prvou z nich sme našli relatívne bez problémov ale treba sa aj rozliezť pred takým výkonom. V5, to by mohlo byť ono... Názov síce vniesol jemnú dilemu (Pain Grain) ale veď keď sme dali V11, V5 musí byť malina... Ako sa však ukázalo, jediné čo mal tento zákerný problém spoločné s malinou bola farba brušiek našich prstov a po mnohých útokoch Pain Grain nakoniec podľahol len mne a podivuhodne aj sit start za V7.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Soul Slinger, V9

Caption of the figure above.

America´s Fit Homeless, V9

Presun na už spomínanú V10 (One Mule Boulder) nepriniesol žiadnu slávu takisto... Sedíme s kubom pod 45° previsom, pozeráme do sprievodcu, na skalu, do sprievodcu, na skalu a čudujeme sa ako tá krehučká maličká francúzka (Kubo práve poznamenal, že má bicák väčší jak on – ale to len dokazuje naše zúfalstvo)dočiahla zo spoďáku (na takmer pol článku) do lištičičôčky (podobných rozmerov). Nuž, ale prebila ona, musíme aj my! Zatnuté zuby, slzy na krajíčku, výkrik a držím lištu, zvyšok je už len o sústredení sa aby som si to neposral... Kubo zahajuje frontálny útok... Po pár minútach bolesti a nadávok skonštatoval, že francúzka má asi fakt väčšie bicepsy a nežere na noc chipsy (a keď tak bez tuku- by the way, kačacia masť bez tuku je tu hit zimy)... Posúvame ďalej - Soul Slinger. Impozantná línia po hrane pekného vajíčka. Vršok je však zasnežený a preto sa Kubo púšťa do zúrivého oprašovania – zajtra sa pre teba vrátime Soul Slinger!

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

...ako dole?

Mňa už koža opustila, Kubo je však väčší nezmar a púšťa sa do lištového V9. Ja len krútim hlavou keď vidím ako poskakuje po tých kúsavých mikrolištách pokus za pokusom. Zo mňa by už určite striekala krv ale Kubo rve ďalej a nakoniec aj prerve! Prsty sme už teda mali obaja na kašu, čo je predzvesť skvelej formy do oblých líšt v Evilution. Po pár pokusoch a chvíľke plaču sme to ale vzdali a utekali si do karavanu lízať rany... Ďalší deň bude snáď menej bolestivý...

Caption of the figure above.

Evilution, V10

Caption of the figure above.

Ďalší deň otvárame v Soul Slingeri, V9. Ja som vystihol studený front a vybehol ho na pár pokusov, Kubo však to šťastie nemal a keď sa oteplilo oblinky na hrane sa stali nedržateľnými... Posúvame ďalej... Prichádza výzva dňa... The Fight Club, V11... Neskutočná línia... Úvodnými krokmi sa prehrýzame so značnou bolesťou (kto ešte nepochopil tak miestna žula nie je zrovna skin friendly). Problém prichádza v zhruba 5 metroch, teda lety na bouldermatky sa nám zdajú nechutne dlhé. Nakoniec sme sa museli svojho vysokého sna vzdať (oficiálne preto, že výlez bol po zime zamachovaný, ale obaja vieme, že sme len mali nasrané v galotách) a uspokojiť sa len so super fotkami. Pretože telo by ešte liezlo a hlava ešte stále nepočúvala ruky, ktoré už prosili o milosť vyskúšali sme ešte ďalších pár skvostov. Na vysoké čísla sme už nemali energiu a tak sme išli podľa krásy línie... Kubo, nakoľko venoval Soul Slingeru oveľa viac kože ako ja, už len cez bolesť vyskúšal prvých pár krokov a zľutoval sa nad sebou. Ja som bol pár pokusov pozadu a tak som ešte mal kožu na onsajtnutie High plain driftera, V7 a fotogenickej hrany Pope´s Prow, V6 odkiaľ som skoro nezliezol.

Caption of the figure above.

The Fight Club, V11

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

High Plain, V7

Caption of the figure above.

Mandala, V12

Dva dni ukrutných bojov v skalnom mestečku boli plné bolesti a sebazaprenia a tak v predvečer rest dayu kontemplujeme s pivom v ruke (respektíve so slamkou v plechovke lebo ju nevládzeme držať): „Načo to kurva vlastne robíme...?“

...a sama bolesť je nám odpoveďou – čo si nevydrieš, to si nevážiš!

Caption of the figure above.

High Plain, V7

Caption of the figure above.

Pope´s Prow, V6

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Soul Slinger, V9

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Pope´s prow, V6

Caption of the figure above.

Soul Slinger, V9