To čo spája dva a dva naše lezecké dni, voláme pracovne rest day (aj keď v mnohých prípadoch je slovné spojenie „rest day“ (oddychový deň) preceňované poprípade sa mu dá pripísať jeho druhý význam – „ostatný deň“. Počas lezeckých výjazdov za posledné 3 roky som zažil také aj také, tu sme si ale povedali, že dojebaný sme dostatočne z lezenia a nepotrebujeme telu pridávať ešte viac bolesti „aktívnym oddychom“, preto sme preštudovali sprievodcu, zadali koordináty a hor sa na horúce pramene!

Caption of the figure above.

Bohová vec takéto pramene – nielen že po týždni zo seba zmyjete cestíčko potu a špiny ale prsty, o ktorých si myslíte, že vám za chvíľu odpadnú, vám naozaj odpadnú... Aspoň metaforicky vzato, nakoľko teplú vodu vrelo uvíta celé telo vrátane stále napätých prstov a konečne sa uvoľní... A oľutuje to až na druhý deň...

Caption of the figure above.

Druhý deň už nie je „oddychový“ ani „ostatný“, druhý deň je ďalší lezecký, ďalší plný očakávania a novej bolesti... Každý máme rozlezený svoj ortieľ. Kubo má na spadnutie (tento krát doslova) Barburre short, V11 a ja sa pomaly posúvam v impozantnej línii Evilution, V10.

Caption of the figure above.

Prvý deň to ešte nie je úplne ono aj keď Kubo mal jeden skvelý pokus (ako by Rosťa T. povedal: „prvý ostrý“), ale vymydlené nohy sú zradné a tak to zostalo len pri pokuse.  Ja som sa nejakou náhodou tiež ocitol o krok ďalej ako zvyčajne, ale nakoľko to bolo to posledné čo som čakal, jediné čo som dosiahol bol dlhší pád.

Caption of the figure above.

Barburre short, V11

Caption of the figure above.

Evilution, V10

Večer je relaxačný. S Kubom sme zvolili kultúru v podobe filmovej klasiky Súboj Titánov (motivačne sme sa chceli pripraviť na fantasy ďalšieho dňa)a jedno – dve pivká (slovom dvanásť). Pre ilustráciu pohodového, stresom nenarušeného a úplne bezudalostného večera uvediem dialóg:

„Tomáš, už som asi najebaný, ale práve som videl myš...“ „Ti jebe, nie... Áno, si najebaný!“ „Nie, fakt, bež sa pozrieť do umývadla...“ „Ty vole! Fakt! To pivo šlapeeé!“ ... ten malý parchant vliezol do šporáku, takže čo nasledovalo potom je asi ľahké si domyslieť (teda aspoň tá časť kedy sa Lucka, tváriaca sa, že spí, preberie do celkom pochopiteľne hysterického prostredia) – utesnili sme šporák handrou a poď ho spať kým neuvidíme niečo väčšie a zubatejšie...

Caption of the figure above.

vrabčák Kubo

 Druhý deň začal sľubne – podobne ako prvý deň, aj teraz sme s karavanom zapadli a hodinku ho vyprosťovali, čiže forma by mala byť akurátne vyladená... Bola – Kubo, ktorý už začiatok Barrbure short môže liezť po slepiačky, sa ladne prechádza v celej ťažkej pasáži, pri pohľade na ktorú ma dosť nepriemne pichá v končekoch prstov. Posledný ťažký krok a už len rozlezový dolez za V5... Odchádzam pomaly otvárať šampus a objednať stôl v steak house, keď mi popri hlave presviští známa zmyja od La Sportivy spolu s peknou spŕškou vybraných slov. Nechápem... Otočím sa, pozriem, Kubo, ktorý by mal v tej chvíli akurát doliezať ďalší triumf nášho výjazdu, sa plazí k zahodeným lezečkám, aby ich tento krát zahodil oveľa ďalej – keď už bolo všetko v kapse, zradila nožka a odsúdila ho k ďalším bolestným pokusom...

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

skoro prelez Barburre short, V11

Je teda rada na mne – Evilution. Ako už názov našepkáva, je to „vývoj zla“. Pri pohľade na brušká svojich prstov, plne súhlasím s autorom. Ale nič sa nedá robiť, projekt je projekt, tak do práce! Pokrok s predchádzajúceho dňa sa mi podarilo naveľa, naveľa zopakovať – iba zopakovať. Spôsobom, akým to riešil Sharma to nepude – ten parchant má snáď teleskopické ruky (viac jak ja –ako Kubo poznamenal). Bude to musieť ísť tou bolestivejšou metódou. Prvý krok k bolestivejšej metóde bolo vytiahnutie tajných zbraní a teda brand new Sportív (za túto opakovanú reklamu sa radi s Kubom upíšme slovenskému distribútorovi tejto značky:-D), ktoré ešte na rozdiel od tých, zúčastnených na predchádzajúcich pokusoch, majú vpredu gumu a nie kožu môjho palca... Balada, drží to na tých sklenených stupoch jak prilepené (vôbec som to nemusel fixovať v ľavačke ako to na neskúseného pozorovateľa z fotiek môže pôsobiť...). Druhý krok k bolestivej metóde, je nepríjemná výmena na oblej lište. Zima síce zaháňa bolesť ,ale citu pri úchope moc neprospieva, a preto keď sa už -už odrážam do (takmer) topového (takmer) madla...Lusk! a už sa rútim k zemi... Pád bol dlhší ako som myslel a nakoľko som aj napriek nezvyčajnému prebytku chytačov (okrem Kuba mi prišli fandiť aj štyria Amíci, zjavne lačný po krvi neopatrného highballistu) padol na papulu bez absencie zásahu obetavých rúk, chalanov môj prelet prekvapil asi rovnako ako mňa samého.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

skoro prelez Evilution, V10

Osobné projekty zostali nepokorené, nové sa naopak načrtli. (Takmer) Domáci Amíci nám jemne naznačili, že to, o čo sme sa s Kubom snažili v predchádzajúcej lezeckej sérii pod domnením, že je The Fight Club (Streetfighter ako ho Kubo, Semeringový odchovanec [bol tam možno necelých 4 krát], furt volá), V11,  je jemne (cez pol šutra) vedľa a nám sa skoro (:D) podarilo prebiť ešte neprelezený dlhoročný projekt... Samotný Klub Bitkárov nevyzeral až tak nemožne, až na nástup za V11...

Caption of the figure above.

Rozmýšľal som nad podobným hlboko filozofickým záverom ako v minulom článku (aspoň pohľad na naše zmrzačené prsty ho pre nás robil dostatočne hlboký a filozofický), ale po návšteve miestneho kina a vzhliadnutí snímky (The Book of Eli), ktorá sa síce snažila byť hlbokomyselná, ale zostala len pri dobrom soundtracku a umeleckej kamere som od tohto zámeru upustil... čo nás čaká zajtra totiž nemá žiadnu hlbokú myšlienku: opekanie na slnku, vešanie tohto článku a ak sa podarí opätovná očista v horúcich kúpeľoch plných prsatých Američaniek v bikinách (škoda len, že žiadna nemá pod sto kilo...).

P.S. za pekné fotky vďačíme predovšetkým Kubovej priateľke Lucke Idesovej.

Caption of the figure above.