V poslednej dobe je na climbe voľajako mŕtvo. Iba sem tam niekto prispeje nejakým článkom z výjazdu, a keďže si aj ja rád prečítam ak niekto podnikol nejaký lezecký výlet, dozviem sa nejakú novinku, pozriem fotky ... Tak som sa rozhodol, že napíšem článok o našom mesačnom výjazde do Ceuse a Rodellaru, ako sme sa mali, čo sme liezli a tak ... Keďže toho veľa nepíšem a je to môj prvý článok, gramatycke chibi my hadam prepácite. :P:P:P Fotky nie sú nič moc, nemal kto fotiť ... :D

Takže začneme ... Presuniem sa kdesi 2-3 mesiace späť. Bolo to obdobie pred štátnicami. Na pláne som mal tento výjazd už skôr, avšak či sa zrealizuje záviselo v prvom rade od toho či sa mi podarí spraviť skúšky na prvú šupu a či sa vôbec nájde niekto kto by chcel ísť preč na 4-5 týždňov :O

       Tréning v plnom prúde ... všetko pripravené na leto, forma pomaly prichádza. V hlave stále tie skúšky, tlak, ak to nespravím s výjazdom sa môžem rozlúčiť. Týždeň pred štátnicami skončila sranda. Musel som si dať úplnú pauzu od lezenia celých 7 dní. :( horor ... Bolo to celkom ťažké obdobie, ktoré sa trénujúceho človeka veľmi dotkne ... :D:D Chválabohu to všetko voľajako dobre dopadlo a šance na výjazd sa rapídne zvýšili. :) 

       Na facebukovej skupine informujúcej o potenciálnom výjazde traja z pozvaných označili "možno sa zúčastním". Dobre, píšem Vilovi, ten nemôže. Milošovi, tiež nie. :( Janovi. Ten ma po maturách a 4 mesiace prázdnin :) Jasne ideme, bude sranda :) Nikto ďalší sa už neprihlásil tak si hovoríme nevadí, ideme dvaja a berieme komplet campingové vybavenie, o ktorom by sa nám pri štyroch ľuďoch v aute mohlo iba snívať. (stôl, stoličky, dve chladničky, športové potreby : badminton, potápačske záležitostí, lopta) :D

Deň odchodu

       Konečne prišiel deň odjazdu, deň na ktorý sa každý lezec najviac teší. Hlava plná predstáv, očakávaní, myšlienok na skaly, cesty, kroky, ako tam bude dobre, super lezenie ... každý si vysníva svoje. :)

       Posledné vybavovačky, úrady, somariny, balenie ... Jano mi volá: "kedy asi prídeš ?" Noo tak kolo 12tej isto, sám tomu neverím, ale posnažím sa. Time manažment značne pokulháva ... Ale veď sa nikde neponáhľame, akurát sa chceme zastaviť cestou vo Višni, to sa stíha... Jano opäť volá, už sú asi 2 hodiny poobede. To už začínam byť nervózny aj ja. Ostáva už len vymeniť olej do auta a môže sa ísť. V tom si verím, veď som ho už menil x-krát. Pohoda, výmena prebehla za 15 min, idem nahádzať veci do auta. Naštartujem, prejdem 20 metrov, voľačo chrčí. Vystúpim z auta, všetok olej vystriekaný na ulici, nechápem čo sa mohlo stať :( V autoobchode mi poradili, že tam mohla ostať gumička zo starého filtra, a tak aj bolo. Žiaden profík zo mňa nebol o čom svedčí použitie 8l oleja namiesto 4och. :(

       O 5tej naberám Janka v Ľubovni. O 7mej sa motáme ešte len v Poprade. U Robina pre mádžo, u Mahdyho požičať expresky. Z Višňového nič nebude. :( Z Popradu vyrážame nakoniec kolo 9tej večer. :D Kdesi po ceste si spomínam ako som kedysi s Dávidom Šatánkom liezol vo Višni s čelovkou, a že aj Žilinčania tam chodievajú na nočné lezenie. :) Opatrne presviedčam Jána o mojom chorom nápade, keďže už je 10 hodín večer a do Žiliny ešte ďaleko. O 11tej pred Žilinou už sám pochybujem o správnosti rozhodnutia zabočiť do Višne, keďže mi klipkajú oči. Ale tak predsa, mám tam rozlezeného Pantera, v ktorom som sa už celkom dobre cítil a naposledy bolo naňho teplo, teraz to musí ísť. Som aj oddýchnutý a zvyknutý trénovať neskôr. Tak sa ocitáme o 12tej v noci pod skalou. :D:D Kombinujeme baterky v čelovkách na dosiahnutie čo najvyššej svietivosti. Jano prvý krát vo Višňovom a ešte v noci si rozlieza Genézu 9, celkom mu to ide, som prekvapený. :O Naliezam do Pantera 10+, nástupový bouldrík mi voľajako nejde, nie som aktivovaný. Leziem ďalej nech aspoň prečistím chyty a rozleziem sa. Oukej, dám 5-10 min oddych a napálim tam jeden plnotučný, keď spadnem ideme preč... Prekvapivo sa cítim super, podmienky sú viac než ideálne, suchý chladný vzduch okolo 18 stupňov. Naliezam do cesty úplne v kľude, maximálne koncentrovaný, každý krok mi výchádza ideálne bez chyby. Nechápem čo sa deje, v živote sa mi tak dobre neliezlo. Prichádzajú spoďáky a som len mierne lýznutý, super. :) Posledný krok ... mierne zaváhanie, pozerám na topove madlo, vidím len obrysy, ale viem že tam niekde je. Hovorím si teraz to musí ísť, viem že tam niekde je, a že je dobré. Skáčem, nič nevidím len cítim zvláštny pocit pristania v topovom chyte, cvaknem zlaňák a nechápem ako som sa tam ocitol. Chvíľu tomu nemôžem uveriť, ale je to tak držím to madlo o pol jednej v noci. :D:D:D Bola to celkom čarovná chvíľa. :) 

       Jano dáva druhý pokus do Genézky. S čelovkou si dobre rozumie, dostáva sa do posledného bouldrika kde treba vedieť, a hlavne dobre vidieť nohy, situácia sa komplikuje. Jano špekuluje, hľadá stupy, ale nakoniec padá. Nevadí, na prvý krát vo Višňovom a hneď v noci dobrý výkon. :) 

Ceuse

Caption of the figure above.

       Z Višňového sme sa intergalaktickou rýchlosťou 90 km/h presunuli do Ceuse. Cesta bola dosť krutá, po príchode na parkovisko sme odpadli do bezvedomia a zobudili sa až niekedy na druhý deň ... Naposledy som bol v Ceuse pred 4mi rokmi, v podstate sa tam nič nezmenilo. Studnička tiekla, to bolo pre nás najdôležitejšie. :)

Caption of the figure above.

       Prvý výšľap s vecami prebehol bez problémov za 50 min. Každý deň sme si merali čas výstupu a pulzy pomocou sporttestrov. Celý tento aeróbny tréning sme si zaznamenávali a spravili grafy. Presne po dvoch týždňoch výšlapov sme pocítili zlepšenie aeróbnych schopností, keď sme si kopec vybehli len tak, bez väčšieho zadýchania :) V Ceuse sa lezie vo výške 1800 m.n.m. čiže ide o hypoxické prostredie, kde už sa prejavuje nedostatok kyslíka v organizme. V Ceuse sme pôsobili 2 týždne a prešli sme si jednotlivými krízami, ktoré sú typické znížením výkonu pri vysokohorskom tréningu. Jano nevedel pochopiť, ako je možné že sú tie cesty také ťažké... Obzvlášť citeľné to je pri lezení, kde prejdete 5-10 ťažších krokov v anaeróbnom laktátovom režime, potom môže prísť obrovské madlo, ale nie ste schopní splatiť vytvorený kyslíkový dlh. Držíte madlo a ruky voľajako nefungujú, a to ste len v polke cesty a pred vami ďalších 15 metrov :) Jednoducho povedané, v takomto prostredí je dosť ťažké podávať výkony na aké ste zvyknutí po dobu 2-3 týždňov. Ak si zoberieme, že lezieme väčšinou v anaeróbnych laktátových podmienkach, je to ešte náročnejšie a citeľnejšie. Nehovoriac o psychickej náročnosti takéhoto pobytu vo výške, a ak pridáme každodenný výstup a zostup tak z lezenia v Ceuse sa stáva boj sám zo sebou ... :) Každopádne pre organizmus je takáto zmena prospešná, prináša veľa pozitív (zlepšenie kyslíkového energetického metabolizmu - vytrvalosť, zlepšenie výkonu) . Tieto adaptačné zmeny sme si však v Ceuse neužili keďže prichádzajú až oneskorene, to však nevadí lebo telo si takýto podnet pamätá. :) Poctivo sme si odmakali 2 týždne výšľapov a lezenia. :)

       Čo sa týka lezenia, museli sme si zvyknúť na mierne previsnuté vytrvalostné cesty, väčšinou po dierkach. Tento typ lezenia nám veľmi nesedel, ale určite nám to niečo dalo. :) Problém bol v rôznych typoch úchopov dierok, (otvorený, polozavretý, zavretý) dvoj-troj prstovky, ktoré človeka dokázali rýchlo odrovnať ... Našli sme svoje slabiny a zistili čo by sa dalo zlepšiť. Snažili sme sa naliezť čo najviac ciest. Začali sme v sektore Berlín, tu nás cesty zaskočili práve rozličnými dierkami a variáciami úchopov, takže sa nám veľmi nedarilo.

       Presunuli sme sa do sektora Demi Lune, kde už boli cesty trocha lezitelnejšie. Jano sa pomaly rozliezal a skúšal si onsajty. Ja som si dal krásne cesty Encore a Sueurs Froides za 8a+ a neskôr L Ami De Tout De Monde, 8b. Veľmi mi to nešlo, cesty boli ľahké ale čosi nefungovalo. Stále som bol nerozlezený a bol tam aj vplyv výšky... Nevadí bojovali sme ďalej. Ďalší týždeň sme sa sústredili na sektor Kaskády, ktorý je oveľa viac previsnutý a sú tam väčšie chyty, čo nám ako tak vyhovovalo. Po celý čas sme mali problémy s kožou. Dierky rezali prsty po bokoch, trhali kožu. Rest daye nepomáhali, bolo to dosť trápenie. :( V Kaskádach si však tiež trebalo zvyknúť a naučiť sa cesty utekať. Ján sa úspešne popasoval s Vagabond D Occident 7c a Blanches Fesses 7c/c+. Ja som sa zameral na onsajty ... zopár sa mi ich podarilo v stupni 7c+. Bol to troška problém preorientovať sa na OS režim, keď doma väčšinou lezieme PP. Človek nemá takú rozhodnosť do neistého kroku, musí sa naučiť riskovať pohyb, ktorý ho môže stať prelez ... V cestách čo som liezol boli väčšinou dynamické prepady po dobrých chytoch a potom vytrvalostný dolez. Problém však bol, že ste nevedeli koľko vydržíte a čo vás bude čakať vyššie. Ale je to super pocit keď zabojujete a nakoniec cvaknete zlaňák. :) 

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

       Po dvoch týždňoch v Ceuse sme boli výdatne unavení fyzicky aj psychicky. Tak sme sa pobalili a vybrali ďalej na západ, do raja s menom Rodellar. Cestou sme si povedali, že keď už ideme okolo tak sa zastavíme kdesi pri mori, oddýchneme vykúpeme sa, zregenerujeme...

Marseille

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

       Voľba padla na francúzsky prístav Marseille. Bolo to po ceste a ešte sme vychytali parádnu cestu mimo diaľnice, takže sme nejaké to evro ušetrili, keďže francúzi si neúprosne berú za 100 km úsek diaľnice 10 EU... Po príchode sme samozrejme nevedeli kde vôbec ideme, tak sme si mesto prezreli minimálne 4 krát dokola. Nakoniec sa nám podarilo zaparkovať a spravili sme si nočný výlet po pláži ... keby sme vedeli že tá pláž nemá koniec tak by sme si tých 10km chodenia hore dole odpustili. :D:D Na druhý deň sme si dali restík na parádnej pláži s jemnými kamienkami, ktoré vymasírovali chodidlá. :) Celkovo sme však z mesta ostali zaskočený. Všade bol chaos, mesto bolo také obrovské, že tam vôbec nemalo význam hľadať nejaké pamiatky a národnostný mix, ktorý tam pobehoval vytváral zvláštnu atmosféru, že ste nevedeli z ktorého rohu vás kto skôr zapichne. Tesne pred odchodom sme ešte skočili na nákup do obchodu. Ja som nakúpil skôr, tak som čakal Jana pred obchodom. Vyjdem von a týpci po sebe hádžu džús, idú sa biť. SBSkár z potravín ich ukľudňuje. Dobre, jeden sadol na motorku a so ženou odišiel. Pozerám, príde mi to trocha čudné za bieleho dňa. Všade okolo kopec ľudí a týpci sa naťahujú. Jeden tam ostal, SBSkár mu dohovára ako starému kamošovi. O chvíľu ide do obchodu nejaký okoloidúci. Samozrejme pred vchodom týpek z predošlej šarvátky naňho len tak pre nič za nič zaútočí, strhne sa boj na život a na smrť. SBSkár tentokrát nestačí, až neskôr ich oddelí od seba. Nechápem, ale je mi jasné že do tohto mesta sa tak skoro nevrátim. Aby toho nebolo málo cestou von z mesta nás ešte chytila hodinová zápcha skrz nehodu ...

Caption of the figure above.

       Z Marseille nás čakala dlhá cesta do Rodellaru. Rozhodli sme sa ísť mimo diaľnice okolo Andorry. Ide tam celkom dobrá cesta a je to o dosť kratšie ako cez Barcelonu. Stačí prejsť cez jeden horský prechod cca 30 km. Horšie bolo že 80 km nebolo žiadnej pumpy a ručička benzínu bola pod nulou. Našťastie po nekonečných zákrutách sa na kopci rozsvietilo voľačo modré. „To musí byť pumpa !“ Chválabohu bola a samozrejme so zaujímavou horskou prirážkou... :(

Rodellar

Caption of the figure above.

       Rodellar nás privítal riadnym výpekom a zatuchnutými potravinami z tepla v aute. Ako naše pôsobisko sme si vybrali dolný camp El Puente. Po dlhej ceste sme boli opäť raz vyčerpaní tak sme sa rovno hodili ku rieke pospať si na fajnom slniečku.

Caption of the figure above.

Caption of the figure above.

       Prvé dni si trebalo zvyknúť na úplne iné lezenie ako v Ceuse a hlavne na oveľa vyššiu teplotu. Liezli sme v sektoroch podľa tieňa, prvý týždeň najmä v sektore Gran Boveda a Egocentrismo. Ďalej sme pokračovali v skúšaní ciest na OS, sem tam aj niečo ťažšie. Janovi sa podarilo vyliezť cestu Nanuk 7c a s vynechaním nejednej expresky vytrvalostné L´any que ve també 7c/c+. :) Mne sa celkom darilo v OS cestách, i keď v tých teplotách to bol niekedy veľmi krutý boj so stratou 2 l vody na cestu miestami aj 4 l, keď človek netrafil správne kroky. :D Najťažšia sa mi podarila cesta De vuelta al convento za 8a.

Caption of the figure above.

       Tak sme si liezli a liezli, jedna cesta bola krajšia ako druhá. Tretia dlhšia ako štvrtá a piata ťažšia ako šiesta... :D:D V podstate môžete naliezť do hocičoho, vždy si super zaleziete v parádnej ceste. Niekedy sa darilo, niekedy človek padal aj 5 krát v relatívne ľahkej ceste, až kým neprišiel na to, že asi v mierne previsnutých cestách s oblými stiskami to v takých teplotách nepôjde a musel prijať porážku. :) Prísť na to však trvalo dlhšie. Obzvlášť keď je človek nenásytný a chce vyliezť všetkooooo. Tak sa mi prihodila v jednej takejto ceste prekérna situácia, keď sa mi zapotili ruky na otvorených vyšmýkaných lištách a ocitol som sa v lane. „Mierne“ rozčúlenie z pádu v „ľahkej“ ceste ma ruským žumarom vynieslo asi meter a pol do výšky, čím sa lano nestihlo ističom dobrať a vznikla slučka, ktorá sa mi omotala okolo prstov ľavej ruky. Videl som už len dopad, ako mi skrútilo prsty, odseknutú kožu a krv. Ako keby toho nebolo málo, cesta nevylezená, koža odtrhnutá do mäsa, výborne ... Hovorím si : „2 dni neleziem kým sa nezahojí koža !“ :( Po čase však prsty voľajako začínajú puchnúť. Utekám si ich rýchlo k vode schladiť a keď nemôžem prstami pohnúť ani pol cm, uvažujem či sa do tej vody radšej nehodím celý a neostanem tam naveky, radšej ako 2 mesiace neliezť... :O

       Pre mňa sa výjazd skončil a to som sa práve začal v cestách cítiť a rozliezol sa. Nič to, do konca výjazdu si budem dávať visy, zhyby na pravej ruke, aby som sa aspoň ako tak udržal. Jano lezie, avšak niekedy má problém s prestávkami medzi pokusmi. Môže sa každý deň rozbiť na minďár ... :) Tak aj je, keďže je tiež nenásytný a chce vyliezť všetko čo príde pod ruku.

Caption of the figure above.

       Cez restday sme šli do mesta kúpiť diclofenac, asi najlepšia vec na poškodenia šliach, puzdier, kĺbov, zápaly atď. Trocha sme boli zaskočení jazykovými znalosťami lekárnikov, ale diclofenac sa mi podarilo získať. Horšie na tom bol Jano, ktorý sa všemožne vysvetľujúc predavačke o čo ide, nemohol dopýtať mastičky na zodreté lezecké ruky.

Caption of the figure above.

       Ľad, diclofenac, slnko, vit.C. Diclofenac, slnko,vit.C, ľad. Slnko vit.C, ľad, diclofenac. A iné kombinácie či variácie s opakovaním alebo ako to je, po štyroch dňoch spravili zázrak. Prsty mi odpuchli a dali sa ako tak zohnúť. Zistil som že bolia len postranné väzy a v smere ohybu kĺbu je to v pohode. Tak som prsty otejpoval a skúsil liezť. Na moje prekvapenie to šlo na pohodu a hneď prvý deň som si perfektne zaliezol. Postupne som mohol liezť aj ťažšie cesty. Zázrak ... nechápal som ako tak spuchnuté kĺby bez možnosti pohybu sa môžu tak rýchlo zahojiť.

Caption of the figure above.

       Ostávalo nám posledných 10 dní tak sme sa presunuli do Ventanasu, kde sme ešte nikdy neliezli. Perfektný sektor, oveľa viac do previsu ako Boveda, po veľkých chytoch, čo nám celkom vyhovovalo. :) Pustili sme sa do ťažších ciest, i keď stále sme boli nenásytní a chceli poliezť aj kopec ľahších, veľmi sa nedarilo. Pokusy v ťažších cestách brali energiu a na ľahšie nevidalo. Jano poskúšal viacero ciest a nakoniec si vybral A cravitu za 8a. Cestu v takejto obtiažnosti ešte nemal vylezenú a tak to bola preňho výzva. O to viac, že cesta bola zhodená z 8a+ čiže ide o celkom poctivé vytrvalostné 8a. Chudák viackrát padol z posledného kroku a koniec výjazdu sa neúprosne blížil, čím bol viac a viac pod tlakom. Nakoniec sa mu cestu podarilo vyliezť posledný lezecký deň ... :)

Caption of the figure above.

       Ja som sa tiež pustil do ťažších ciest. Zo začiatku mi to veľmi nešlo, cesty mi prišli ťažké. Liezol som pomaly a bol som stratený medzi všetkými tými stekancami naokolo. Boli tam však mladí poliaci, ktorí liezli perfektne a mali vychytané všetky finty, aj také čo neexistovali ... :D Bolo vidieť, že sú v oblasti dlhšie a sú super rozlezení. Tak som sa od nich podozvedal čo a jak a rýchlo utekal do Huesci kúpiť kolenačky... Naučil som sa zakladať kolená, samozrejme aj tam kde žiadne koleno nie je ... a cesty sa zrazu stali leziteľné. :) Tak sa mi postupne podarilo preliezť krásne vytrvalostné cestičky ako : Espirit Rebeld 8a+/8b (pôvodne 8b, to asi bez kolenačiek...:), Ixeia 8b+, Philipe Cousiniere 8b/b+.

Caption of the figure above.

       Ako sa blížil koniec výjazdu dochádzala motivácia a postupne nás psychicky ubíjal aj životný štýl typu stále to isté dokola. Zobudiť sa s príjemným pocitom s dvoma muchami v nose, troma na oku, ďalšou v uchu a päť kusov si pobehovalo po čele, raňajky, odchod na skaly, lezenie, večera ( kombinácie a variácie cestovín, tuniaka, syru, ryže, paradajok ...), spať ...

Caption of the figure above.

       Posledné dni som sa zavesil do cesty Botanics 8b+. Veľmi mi to nešlo a čo bolo horšie neboli tam veľmi kolená na oddych a keď aj boli tak rozťahané kolenačky mi už tak dobre nedržali. :( Tak som dal posledný pokus, že nech si aspoň zaleziem. Už som bol aj celkom unavený. V ceste sa už od spodku lezie celkom výdatne, čiže od spodku to bolo trápenie, a keď som došiel do oddychu pod kľúčovým bouldrom v stropíku, bol som súci na : „dober, nevládzem !“ Voľajako som to preklepal, pustil sa do bouldra a prekvapivo ma z neho nevypľulo ako handru. Všetko držalo a ja som bol zrazu za ním, akurát zasa bolo zle a predo mnou ešte 10 metrov ťahov. Tak som sa snažil bojovať do ďalšieho lepšieho chytu. Voľajako som sa zrovnal, takto sa to opakovalo ešte pár krát a bol som pri reťazi. Nechápal som ako som sa tam dostal ... Väčší boj bola už iba 48 hodinová cesta domov ... :)

Caption of the figure above.

       Toľko náš mesačný výjazd za kvalitným lezením. Bol to super zážitok a veľa sme sa naučili. Škoda len, že takto nechodí zo Slovenska liezť viacej ľudí, bola by väčšia sranda ... To nám trocha chýbalo, taká väčšia partia na väčšiu zábavu a večerné posedenie. :)

Ďalšie prelezené cesty nájdete v našich denníčkoch :) Jano Staš, Štefan Bednár

ms o-ascii-theme-font:minor-latin;Times New Roman";

">Regeneráciu nám zabezpečovali doplnky od firmy Kompava. ProteinFit 70 - regenerácia svalov, Gelo3 komplex a Omega 3 - regenerácia kĺbov, šliach, AcidoFit - nápoj proti zakysleniu organizmu ... mňamyyyy :) 

Caption of the figure above.

ms o-ascii-theme-font:minor-latin;Times New Roman";

">Za podporu by som sa chcel poďakovať sponzorom : Steve Bednár, ŠK James Kežmarok, www.kompava.sk obchod s výživovými doplnkami.