Lezenie horské, lezenie tatranské II
-
Marec 2012... s Dodom drtíme v pyramíde Rumanovho štítu. Mám čas... visím dlho na štande, kým sa môjmu spolulezcovi podarí preliezť dĺžku, ktorá sa ukázala ako kľúčová. Pozerám doľava, hľadám líniu Bakoš-Petrík, ktorou sa skvelým štýlom podarilo v zimných podmienkach preraziť na vrchol Mišovi Sabovčíkovi a Jankovi Čechovi. Pred chalanmi som skladal poklonu, vyzeralo to majestátne, no môj pohľad smeroval viac vľavo. Nielen kvôli slnku, ktoré tam svietilo, zatiaľ, čo ja som klepal kosu v tieni, no predovšetkým kvôli perfektnej skale vhodnej skôr na leto.
Caption of the figure above.
Líniu vidieť v pozadí dole
Keď som s Mišom neskôr sedel počas jedného z mnohých upršaných dní v základnom tábore pod Trangom, obaja sme sa pousmiali, keď sme si uvedomili, že nám ten kus skaly a možnosť urobiť tam novú líniu vŕtal hlavou.
Čas plynul, plány sa menili a táto myšlienka upadala do úzadia v nánose iných, ale nie pre Miša! :)
Volám Adamovi Kadlečíkovi či so mnou nechce ísť urobiť nejaké prvé voľné priestupy do Tatier v rámci THT, no veľmi som ho pre moje „samovražedné“ nápady nenadchol a rovno ma odporúča na Miša, ktorý má vraj podobne sprosté výmysly v Rumaňáku. Hneď viem, čo má chalanisko za lubom a tak mu volám.
5 hodín ráno. Prechádzame popri táborisku v Bielovodskej, ktorá je kompletne plná stanov, no nikde ešte niet pohybu. Nečudujem sa! Keď je niečo, čo skutočne nemám rád na alpinizme, tak je to skoré ranné (čo ranné pre mňa skôr nočné!!!) vstávanie a dlhé nástupy. Holt z turistiky som už vyrástol.
Ani hmotnosť batohov mi nepripomína moderný štýl - ľahko a rýchlo. Tu budú svaly dnes trpieť vravím si a samozrejme som sa nemýlil, žiaľ.
Caption of the figure above.
Totálne ticho, kľud a pokoj v duši. Slnko a jeho teplé lúče pôsobia lepšie ako dobrá šálka rannej kávy. Strašne sa teším! Strašne! Cítim sa neohroziteľne, mlado, sviežo a neskutočne pokojne. Úprimne ma to veľmi prekvapuje. Duša mi doslova plesá radosťou a slobodou.
Caption of the figure above.
Je 7 h ráno, svieti slnko a Mišo nastupuje do prvých ľahkých metrov našťastie peknej, vodou vymytej skaly. Po paralelnom dolezení trávnatého utekáča sme konečne pod našou stenou. Mišo natĺka štandovaciu skobu a preväzuje slučku. Trochu ho odhováram, nech ju tam nenecháva, lebo ju možno budeme potrebovať neskôr, no zostáva v duchu prvovýstupov ako sa kedysi robili v Tatrách. Nechávať skoby na štandoch, kde sa inak nedá, alebo v ťažkých miestach, kde sú jedinou možnosťou zaistenia a zároveň pomáhaju pri orientácii. Som rád, že sme to dodržali až po vrchol a ponechaným materiálom nešetrili.
Caption of the figure above.
Začiatok lezenia v kútoch v dolnej časti pyramídy
Odkrajujem prvé metre. Previštek, no našťastie ľahký, potom pohoda. Na pár miestach sa vraciam a volím trochu iný smer. Je to iný pocit, myslenie, keď človek lezie bez línie borhákov, či nákresu, ktorý určuje kade. Iný rozmer, iné zmysly. Dostávam sa do miest, kde skala nie je až tak pekná a pripomína všetko len nie žulu. Boh žehnaj skoby!!! Tlčiem prvú, ktorá vojde len do polovice, zatĺkam druhú - to isté - a chápem, že lepšie to už nebude. Robím asi najväčšieho pavúka v mojom živote, lebo leziem za hranu. Obliezam loker, zakladám mikrofrienda a dobrá nálada je preč. “Tak toto si chcel?“, spytujem sa. Ty si nepoučiteľný blbec!!! Vieš, že to je severná stena a očakávaš niečo iné? Keby som mal voľnú ruku tak si dám facku! :) No nemám, musím sa držať. Stupy zarastené, chyty tiež. Začínam kalkulovať, kam by som asi jebol a koľko zlomenín by ma to stálo. No preberám sa, nahlas si vynadám do sraľov a hecujem sa, že predsa nie som padavka a bol som už v oveľa prekérnejších situáciách ako táto, lebo viem, že takéto myšlienky sú začiatkom neúspechu. Opatrne zaťažujem nohu na špinavom stupe, sadám si na koleno a robím dlhý prešah doprava. Chytám oblý chyt, ktorý ma vôbec nepotešil, no uvedomujem si, že sa vďaka nemu dokážem postaviť na lepšie stupy. Keď má zdola pozoruje Mišo a počúva moje komentáre, začne sa trochu sklamane smiať do čoho sme sa to navliekli. No netrvá to dlho a konečne robím štand. Miesto nakoniec nebolo tak ťažké len potrebovalo zručnejšiu techniku a kúsok - ok - kus odhodlania. Mišo to miesto aj s tažkým batohom preliezol pomerne hravo. Asi som sraľo: hovorím si.
Ďalšia dĺžka - snáď vstup k peknému lezeniu. Do pi- ...nad nami iba kúsok loker veľkosti skrine v jedinom normálne vyzerajúcom smere. A aby sa nám náhodou nemálilo, je to jediné miesto asi v celej stene, ktoré je mokré. Opäť naliezam a nervy mám na prášky. Keď je ešte niečo, čo nenávidim, tak je to situácia, v ktorej môžem zabiť toho druhého skôr než seba. Radšej by som sa sám rozflákal, ako by som mal uvoľniť blok a urobiť si zo spolulezca nedefinovateľné kúsky gore-texu a mäsa. Zakladám čo sa dá a vlastne sa nedá poriadne nič. Tú kurvu zaklínenú v kúte sa snažím obliezať na rozpor, čokoľvek, len sa toho nedotknúť. Držím sa kŕčovite a silno. Uvedomujem si, že zbytočne plytvám silou. No nechcem si dovoliť šmyknutie sa z vlhkých chytov a možný náraz do tej kurvy. Hodnotím možnosti zaistenia. Je to viac ako bieda a lezenie nie je zrovna jednoznačné a ľahké. Viem, že potrebujem aspoň jedno poriadne istenie a špára na 5 frienda je nielen mokrá ale aj otvorená. Poťahujem zaň a opatrne zaťažujem. Sadám na jedinom mieste v stene. Volím radšej bezpečnosť pred štýlom, lebo som našiel konečne špárku na zatlčenie skoby, ktorá vydáva tej najkrajší zvuk a umožní bezpečné zaistenie sa a zachytenie pádu do strany a nie rovno do toho bloku-kurvy. Viem, že keď to bude niekto po nás jedného pekného dňa opakovať, budem za tú skobu blahorečený. Usmievam sa spokojnosťou a zároveň vďakou, že za nás anjeli strážni držali a friend mi pri zatĺkani skoby nevystrelil. Dostávam sa do kúta. Nádherného, čistého, za aký by sa nemusela hanbiť ani žiadna stena v Chamonix. Úplne iný svet, pohyb, pocit!!! Začínam si spievať, chváliť sa, že som tuším dobrý a podobné nezmysly. Ten kút je úplný orgazmus. Balzam na dušu a následne štand už na slnku.
Caption of the figure above.
Tentoraz je na rade Mišo. Po zhodnotení situácie volíme smer zľava a nie úplne priamo cez previs ako sme pôvodne plánovali. Robíme krátky traverz. Presúvame štand a Mišo odkrajuje ďalšie metre v peknej, vodou vymytej skale. Krásne kroky, miesto, čas. Ide pomaly, ale elegantne a isto. Radosť pozerať sa... a potom rehoty na štande.
Caption of the figure above.
Mišo v polovici pyramídy
Keď rozmýšľam nad tým, prečo Mišo tak výrazne vyniká nad ostatnými, napadá ma i jeho večne dobrá nálada a humor. Ako vo všetkom v živote, i v horách sa potom zdajú byť aj tie najväčšie prekážky ľahšie a človek sa dostane oveľa ďalej, vyššie.
Nepreberám materiál lebo ho mám na sebe menej a tak ťahá aj zvyšok steny do ľahšieho terénu. Štanduje na perfektnej trávnatej bivakovacej polici uprostred zelenej trávy. Vytešujeme sa, lebo vieme, že terén nad nami je už ľahší a do piliera v strede steny nám chýba len pár dĺžok. Opäť chce ísť prvý Mišo. Krátku, asi 7-metrovú stienku, ale zato previsnutú. Rehocem sa, keď zlieza prvé metre, lebo všetky chyty vyzerajú byť madlá a ešte viac keď vylezie viac zľava, založí v 3m čoka a následne nelezie priamo hore no 2 m nad zemou traverzuje doprava asi 6 m a potom hore. Istenie mi tam dal len na okrasu. Smeje sa aj on, no riskuje pri tom, že spadne od smiechu. Určite bol aj škodoradostný keď to prešiel, lebo vedel, že všetky tie chyty boli nechutne vyvalené a s batohom v previse to bola radosť i na druhom konci lana, ktoré by mi vďaka čoku veľmi nepomohlo.
Skala je krásna, čistá, biela, žltá. Nad nami sa črtá ďalšia väčšia stena s viacerými možnosťami napredovania. Vyberám si kút v strede a dochádzam k prvému sklamaniu. Našiel som jednu starú a potom novšiu skobu. Takže tu už niekto pred nami bol. Nečudujem sa. Vľavo od nás vedie pilier Tatarka – Flejberk a bola by škoda nestočiť sem a neliezť to tadiaľto. Pri 2. novšej skobke neleziem priamo cez kútik ale traverznem pár metrov doľava, kde sa prehupnem cez previštek po pekných chytoch hore do ľahšieho terénu a valím do doľava ku výraznému kútu. Poslednú dĺžku v kúte, ktorá nás dostane až na najvýšši bod hlavy ťahá Mišo.
Caption of the figure above.
Pod vrcholovými kútmi pyramídy. Liezli sme stredom
Sme na pilieri a dávame prvý oddych. Máme dobrý čas a radosť. Dostali sme sa sem smerom, ktorý sme si zaumienili a nové línie v hornom headwalle pre nás neboli až také smerodajné.
Caption of the figure above.
Mišo na začiatku piliera s headwallom v pozadí
No rozkáž mladej sprostej hlave, keď je necelých 5 hodín poobede, máš ešte takmer 4 h svetla a stojíš pod stenou, z ktorej sa na teba škľabia logické línie a pomedzi ne hladké platne kadiaľ sa zjavne nikomu nechcelo.
Caption of the figure above.
Caption of the figure above.
Na začiatku platní
Ale chcelo, ale nepodarilo sa. Ako som sa presvedčil po tom, čo som naliezol do platne ponad Miša po tom, čo konečne zaštandoval po paralelnom lezení na pilieri. Stará skoba aj so zlaňovacou slučkou. Krásna čistá, aj keď trochu morálová platňa ma dostane do kútika odkiaľ sú 2 možnosti napredovania. Buď pôjdem doľava a po asi 10 m budem už konečne v ľahkom teréne, alebo doprava, kde vidím dobrú možnosť zaistenia a tuším len ďalšie platne a pomerne náročné lezenie. Zbabelo s vidinou ľahkého víťaztva sa uberám doľava, no prvý loker a lišajníky ma vracajú späť. Šťastie, lebo chyt, na ktorom som mienil robiť sedmičkové kreácie som dodatočne skontroloval a ukázalo sa, že sa hýbe. Takže dámy a páni: “Dopravááá!“. Moje zajačie úmysly boli vytrestané a opäť musela nastať bojovnosť v kombinácii s nádavkami. Skur... batoh. Už nikdy neleziem ako prvý s batohom na chrbte! Do pi... to tu nemôžem dať aspoň jedno po... normálne istenie a opäť musím biť skobu? Boh žehnaj mikrofriendy! Aspoň jemná psychická podpora pri zatĺkani z lezeckej pozície. “Buď presný, lebo ti poletí do doliny a ty o chvíľu tiež, keď ti odhnije pravačka, na ktorej stále fixuješ“, hovorí mi vnútorný hlas. Konečne cvakám, vyklepávam už takmer kŕč a odliezam jemné metre do terénu, ktorý by ma mal konečne dostať do ľahšieho. No zase sa mi nedarí zdrhnúť doľava a tlačí ma to späť do kompaktných platní. Opäť bojujem v dalšom, skôr divnom ako ťažkom kroku. Nedarí sa mi stúpiť nohou vysoko napravo. Asi 5x naliezam a zliezam. Už som psychicky aj fyzicky unavený no viem, že sú to už posledné ťažké metre a tak neklesám na duchu. Konečne štand. Mal som pocit akoby ma duchovia tlačili stále doprava a nútili ma prebiť to najkrajšou, najlogickejšou a zároveň najťažšou líniou. Akoby som ich cítil. Myslel som na tých, čo v týchto miestach zanechali svoju pečať a odišli tak skoro. Náhle! Z nejakých 11 ľudí, čo sa premleli na chatke v Bielovodskej len 2 roky späť, traja už nie su medzi nami. Ku...va! Mám chuť nadávať na osud a je mi to ľúto. Po dolezení dvoch už konečne ľahkých dĺžok pod Mišovou svižnou taktovkou si podávame ruky, drkoceme zimou a ja viem, komu toto celé chce Mišo od začiatku venovať. Viem, že keby osud zamiešal karty inak, dnes by som tu nestál ja, ale Janko Čech, Mišov parťák a učiteľ, s ktorým o tomto smere spolu snívali. Preto je táto cesta venovaná práve jemu a jeho pamiatke!!!
Caption of the figure above.
Caption of the figure above.
Červená línia pri ceste č.11
Diretka Sabovčík-Krasňanský – cesta venovaná pamiatke Jána Čecha
15.dlžok 7+, SV Rumanovho štítu
Martinovi pomáha napĺňať lezecké sny ADIDAS Slovensko, a Michalovi VERTICAL TRADE s.r.o., BENESPORT a SHS JAMES.
Lezenie horské, lezenie tatranské II
20.09.2013 14:36:38fajne citanie, co ma zobudilo z piatkovej po-obedovej letargie..pekne, chalani...a inak daka schema /topo by sa nenasla ?:)
Lezenie horské, lezenie tatranské II
20.09.2013 19:18:31parada gratulujem. pekny clanok
Lezenie horské, lezenie tatranské II
20.09.2013 21:39:24Parádne som si s vami tento večer zaliezol :-)... Uvidíme sa!
Re: Lezenie horské, lezenie tatranské II
21.09.2013 02:07:00Dakujem Vilo!A dodatocne i za povzbudzujucu sms pocas lezenia! Topo bude zavesene na tatry.nfo.sk Este raz a pevne verim,ze i v Misovom mene vdaka rovnako aj Petovi Triscovi,Tonovi Sedlakovi a Palovi Barabasovi za pomoc a podporu!
Lezenie horské, lezenie tatranské II
21.09.2013 23:54:39pekne chalani...
Lezenie horské, lezenie tatranské II
22.09.2013 01:00:54Ste borci a pekne veci robite.
Re: Lezenie horské, lezenie tatranské II
23.09.2013 11:27:08pekne! len by možno stálo zato, troška sa zamyslieť a nelietať kdesi vo veľkých výšinách, troška to z tohoto článku cítiť. dnes je volné lezenie v horách trošku inde. viď. to čo liezol Staruch, Beránek, Linek napr. v Peru. Prípadne to čo sa lezie na Eiger, nové 8a, ktoré tam vybuchali tuším za deň :) verím, že som sa nikoho nedotkol, ak hej nebol to môj zámer, chcel som len poukázať na fakty.
Re: Re: Lezenie horské, lezenie tatranské II
23.09.2013 18:52:15Pekny vystup v ne prilis casto navstevovane. Myslim ze ani kluci to neciti a neprezentuji jako svetovy vykon, ale jako hodnotny alpinisticky zazitek pro ne samotne. A jinak na tatranske pomery bych rekl ze je to velmi slusny pocin zasluhujici minimalne gratulaci :-) Radek
Lezenie horské, lezenie tatranské II
23.09.2013 11:45:396c AF, BOMBA
Lezenie horské, lezenie tatranské II
23.09.2013 11:53:43Urcite nedotkol:)a tvoj nazor ma svoju hlavu aj patu.Suhlasim,ze stupen 7+nie je nic svetoborne a pri porovnani so spomenutymi vykonmi od Duska a spol vyznieva priam detinsky,no neda mi nespomenut fakty ako si pisal."Lietanie vo vyskach" bolo skor po prekonani zle zaistitelneho a nebezpecneho miesta-takze cisto psychicka zlozka.V Sfinge ani Eigery som nikdy nebol,no mal som moznost liezt na Trangach v Pakistane do obtiaznosti 7c v dobre zaistitelnych dlzkach.Ver,ze som menej "lietal vo vyskach"po prelezeni takychto dlzok ako objektivne nebezpecneho 6b na Rumanaku. Asi tym,ze sa proste viacej bojim ako mi dochadzaju bandasky:)Clanok bol iba o mojich pocitoch a urcite som ho nechcel ponat ako velebenie 7+.No netreba pozerat vzdy len na cislo,ale verim,ze aj na dalsie pismenka,ktore hadam rovnako ako v Alpach budu jedneho dna vyjadrovat i psychicku narocnost vystupu.
Lezenie horské, lezenie tatranské II
23.09.2013 14:48:16super emotívna jednodychovka.Gratulujem.
Lezenie horské, lezenie tatranské II
24.09.2013 19:13:24Nie každý dokáže tak úprimne hovoriť o svojom prežívaní pri lezení. Veľa krát sa stretávam s prílišným zľahčovaním skutočnosti a vyvoláva to vo mne otázniky... a aj nedôveru v dokonalosť egolezcov, ktorým ide o čas a číslo obtiažnosti. Preto si vážim nie len Tvoj a Miškov športový výkon, ale hlavne otvorenosť s akou píšeš, čo si vyžaduje zrelosť lezeckú aj osobnostnú. :) Rosto
Lezenie horské, lezenie tatranské II
24.09.2013 21:31:39ale tato cesta je na pamiatku jana čecha predsa, jemu našli a venovali túto liniu v tejto exkluzivnej stene....hoc za 7+ je to super
Re: Lezenie horské, lezenie tatranské II
13.10.2013 00:00:38ze 7+ je slabota ne?
Re: Re: Lezenie horské, lezenie tatranské II
14.10.2013 15:24:24Nie tam a takto.
Nový komentár