ThinkBIG!USA2016 - Lezecká mandala

Život je jedna veľká mandala. Každý z našich zážitkov je zrnko piesku. Tie zrnká majú rôzne farby a tvary. Pomaly sa kopia a ukladajú podľa, nie jasne rozoznateľných pravidiel a vytvárajú rôzne útvary a obrazce. Je to ako gigantická koláž fotografií, ktorá sa nám tvorí v hlave, časom sa mení a prikrášľuje. Tie silnejšie zážitky okolo seba sústreďujú ostatné zrnká a vytvárajú tak jasnejšie obrazce, ktoré sa zvyknú v celej mandale opakovať znova a znova ako sa na príbeh spomína a prerozprávava sa. 

Jedno takéto zrnko piesku v mojej mandale je Mandala, pod ktorou som po prvý krát stál s vykrútenou hlavou a otvorenými ústami pred šiestimi rokmi. Vtedy dávno som začal snívať, že raz dokážem liezť také nádherné majestátne linky. Pár rokov na to, keď už som mal pár ťažkých bouldrov vylezených, odvážil som sa do Mandali nastúpiť s Humpim a Marečkom. Tie dve kampusové monštrá sa tým prehnali za pár dní a ja som zostal na ocot. Mandala sa tak stala mojim hlavným projektom a už doma som sa zaprisahával, že z USA sa nevraciam bez tohto dôležitého zrnka v mojej mandale.
Buttermilks main
 
Po intenzívnom prvom týždni sme už boli všetci dostatočne rozlezení aby sme sa mohli oprieť do svojich projektov a tak sme zintenzívnili návštevy Buttermilks. Ešte prvý týždeň som si v Mandale tak pretlačil prsty, že prostredník mi ešte dnes hrá všetkými farbami. Je to nechutný pocit, keď už v rozleze bojujete s nechuťou dotknúť sa skaly. Bolesť je ale len v hlave, a kým nebolia svaly, šľachy a kĺby, treba sa kusnúť do pery a nemrnčať zbytočne. Rozliezali sme sa na balvane s názvom a aj tvarom Bowling pin a už úvodná V6 so sit startom za V8 bola tortúrou.
Peťo drtí Bubba Gump V10
 
Projekt je ale projekt a tak som po rozleze stál opäť pod Mandalou. Tento krát som sa nepozeral s vykrúteným krkom a otvorenými ústami dohora. Pozeral som sa na prsty a sníval o ružovej tabletke. Prvý deň v Mandale sa mi konečne na veľa podarilo nastúpiť a dúfal som, že druhý deň to posuniem opäť ďalej. Prvých pár pokusov bolo takých laxných, ale už som tušil, že tak dynamicky ako som to robil prvý deň, to nepôjde. Nedalo sa inak, ibáč sa peristalticky pohyboval do žalúdku a ja som si spomínal ako to skúšal chalanisko predo mnou skoro staticky. Bol to našťastie jeden z tých dní, kedy je telo pripravené sa učiť a ani moja slávna baletná ohybnosť mi v tom kroku neprekážala. Po pár pokusoch som prišiel na pozíciu tela a nastúpil som a padol som až v dlhom kroku do veľkého krídla. Paráda, tam som ešte nebol. Na dnes ale stačilo, prsty už pália aj cez ibáč.
 
 
Humpiho vzdušný prelez Saigon direct V9, trenky vytriasali aj chytači
 
S Humpim sme sa zbehli pozrieť ešte o kameň nižšie, kde s veľkou slávou posunul Mareček slovenský bouldering. Smerom doprava. Zaspomínali sme s Humpim s istou dávkou nostalgie na ten hrdinský počin, ktorého sme boli svedkami a ošahali sme si malé lišty v Mystery V12. Dlhý krok zo spoďáku sme ale nedokázali spraviť, napriek tomu, že Humpi to pred 3 rokmi vyliezol skoro celé. Hmm asi sme sračky, pomysleli sme si a išli sme radšej podporiť Peťa do jeho boľavého projektu Bubba Gump V10. Zbehli sme sa tam všetci a tak sa Humpi odhodlal aj do vysokánskeho Saigonu za V6 a aj priamej highballovej verzie Saigon direct za V9. Zdeněk si dal šestku s Humpim a dokonca aj Karina sa odhodlala na 2-3 pokusy, ale vysoké bouldre nie sú jej káva. Deň sme s Humpim, Peťom a Zdeňkom zakončili v krásnej oblinovej V8 Brian´s project, ktorá sa stala Peťovým a Zdeňkovým projektom a skazou. Peťo sa tam finálne dodral a Zdeněk načal pätu na nových lezečkách, zatiaľ čo projekt vydržal.
 Zdeněk v Saigon V6
 
 
Karina si krokuje Saigon V6
 
Renča si na večer skúsila ešte pár krát šestku na Bowling pin, rozlezenú z rána a za tmy sme sa potom ponáhľali do tepla karavanu, kde po príchode do kempu prepukla párty v štýle rýchla smrť a o naše jediné dve samičky sme prišli asi za hodinu, po tom čo to roztočili s Rumom a džúsom. Branimu tiež moc nesadlo a tak bol na druhý deň trošku neplánovaný rest day strávený v horúcich kúpeľoch rozdýchavaním opice.
 Pankáč Peťo v kúpeľoch
 
Braňo sa ďalší deň zahral na rosničku a predpovedal husté sneženie. To nás samozrejme ale neodradilo a po členky v snehu sme sa dobrodili pod ústredné obrovské balvany v Buttermilks a s Humpim sme si sadli do Mystery, zatiaľ čo Renča s Peťom zaútočili na Gleaning the cube V6. Po dni strávenom v kúpeľoch sa chyty v Mystery nejako podozrivo zväčšili a priblížili a keby postupne nezačalo do líšt kvapkať, možno by sme túto traverzoidnú V12ku aj ubili. Renča sa ale pochlapila, ehm po ženštila, a Gleaning the cube preliezla aj keď jej už zatekal. Bolo jasné, že do Buttermilks nemá zmysel ďalší deň chodiť a teda že Mandala si odo mňa ešte aspoň deň oddýchne.
trošku sa nám rozsnežilo
 
 base camp pod Gleaming the cube
 
Zamierili sme preto do Happy Boulders kde bola šanca, že nebude sneh a že slnko už vysušilo skalu po daždivom dni. Sú dni kedy ide, sú dni kedy nejde a sú také, kedy je lepšie si zabudnúť lezečky v karavane. Pre mňa to bol ten prípad,  kedy som sa mal rovno zabudnúť v karavane celý a nemusel som sa večer vracať so zodratou kožou, ktorú som obetoval bouldrom, ktoré som mal už dávno vylezené a ktoré zrazu nešli. Niekomu zo skupiny ale vždy musí ísť. To je zákon zachovania formy a tak Braňo prebil Acid Wash right sit start V9 a Karina zo stoja za V7. Ja som nakoniec na tom nebol najhoršie, lebo Karlovi sa podarilo natiahnuť si prst v skvostnom Solariu, ktorý skúšal spolu s Kubom. Humpi to poňal opatrne a išiel liezť štvorky s Renčou, zatiaľ čo Peťo si dal tour de happies po šestkách. All in all pekný slnečný deň v Happy Boulders, takže kašľať na to či išlo alebo nie. Večer pred odchodom som bol ešte nafotiť Zdeňka s Karinou v Atari a dohodol som si rovno rande s anglánom Tomom na ďalší deň po Mandalou, keďže už sme sa tam raz stretli a projektuje sa vždy lepšie v skupine. To sa tá frustrácia nejako rovnomerne rozloží medzi viacerých.
Kubo v najťažšom kroku Solarium V4
 
Zdeněk v ultraklasike Happy Boulders - Atari V6
Ako sme sa dohodli tak sa aj stalo a na ďalší deň sme sa stretli a dohodli sa, že po krátkom rozleze sa na to vrhneme. Trošku som tušil, že keď sa budem rozliezať v Pope´s prow a naženiem tam Humpiho, tak sa so mnou aspoň dva dni nebude rozprávať. Mne táto sklenená hranka nejako vždy ide, Humpimu vždy nie. História sa zopakovala, takže mi bolo akurát znadané a so škodoradostným úsmevom sa mi do Mandali nastupovalo hneď ľahšie. Nástup som už mal vyladený a hneď po prvých pár pokusoch som doliezol až do dlhého dynamického poskoku doľava do lišty pod hranou. Je to v podstate posledný ťažký krok, ale na prvý krát sa mi zdalo, že som v ňom dosť temný. Tomovi stále robil problém prvý krok, ale pokusoval so mnou. Ja už som bol schopný nastúpiť skoro zakaždým a aj doliezť do onoho nepríjemného dynama, vysoko nad rukami chytačov. Keď prišiel pokus, v ktorom som konečne našiel správnu polohu tela a pohladil prstami vzdialenú lištu, povedal som si, na dnes stačilo. Je lepšie odchádzať s malým víťazstvom ako zranením. Zatiaľ čo sme s Humpim rozmýšľali do čoho ďalšieho by sme sa zavesili, Peťo pridal sit start do Gleaning the cube za V8 a posunul sa bojovať s Brian´s project.
Humpi a jeho kryptonit - Pope´s prow V6
 
Renča v Gleaming the cube V6
 
Romulus a Renča
 
Humpi medzitým zatúžil po dobrodružstve, nepoučený minulými omylmi, a zavelil, že ideme sa znovu pokúsiť nájsť Xavier´s Roof, vraj krasnu V11. Pred troma rokmi sme po hodine hľadania a brodenia sa v snehu vzdali túto snahu. Teraz sme ale vyrazili s úplne novým odhodlaním a metlou. Už sme zhruba vedeli kam sa máme uberať a po 20 minútovej prechádzke sme nakoniec objavili celý sektor. Xavier´s roof vyzeral naozaj super, len mu bolo treba pomôcť trošku z pod snehu keďže vrcholové madlá boli zasnežené alebo plné vody. Nástup V3 som vzdal keď som došiel do namrznutých chytov, skúsil som to teda zľava a po pár neistých nášľapoch na sneh som bol vo výleze Xav´s roof. Pustil som sa hneď do čistenia a ometania ale skoro som padol dole, keď Humpi zahlásil, že som vertikálna uklízečka. Poometali sme čo sa dalo a zamierili naspäť do hlavného sektoru Buttermilks. Cestou sme si ešte pozreli pár pekných balvanou a naplánovali návrat na ďalší deň už aj s matracmi. Po zosurfovaní do kaňonu, ktorým tiekol potok sme sa vyštverali naspať do Main Buttermilks kde Renča s Kubom padali v posledných krokoch Ironman traverse. S Humpim sme sa zastavili pozrieť Peťa, ktorý už mal úsmev od ucha k uchu, keďže vyliezol Brians project, Zdeněk sa tam žiaľ ešte bude musieť vrátiť. Kým sa zotmelo sme dali ešte pár chabých pokusov do Buttermilkera a išli tahet.
Vertikální uklízečka s.r.o.
 
Ďalší deň bol rest day, náš karavan sa k tomu prekladu ale s výnimkou Branisa postavil tak, že rest day znamená „ostatný deň“. Vyrazili sme teda opäť do Buttermilks s rovnakým harmonogramom na úvod dňa. Rozliezť sa. Poladiť Mandalu a prebehnúť do Xavier´s roof. Rozlez nič moc, lišty v High Plain Drifter pálili jak čert, ale kým je to len o koži tak sa lezie.
Neľahký zlez z High Plain Drifter V7
 
V Mandale to nezačalo najlepšie a prvých pár pokusov som strelil z prvých chytov – raz strelil spoďák, raz príchytka, skrátka koncentrácia nič moc. Potom ale prišiel ten pokus. Nič nestrelilo, úvodný odporne dlhý krok do kúsavej lišty som spravil. Prelomil prsty až v nich prašťalo. Nakampusoval som krídlo a znovu zalomil. Noha k ruke a deadpoint do pozitívnej lišty. A som tam kde sa padá. Upratať nohy. Nasadnúť na ľavačku rozhúpať sa a vrhnúť sa po pozitívnej ostrej lište. Som tam, musím priručiť a skočiť na hranu. Mám ju, super, čo teraz. Chickenhead o čosi ďalej a šup nohy sú v lufte a ja nimi hrabem jak obesenec na šibenici. To bolo samozrejme len také zdramatizovanie pre divákov, len keby som sa kvôli tomu celý nezodral. Som hore, kričím, smejem sa, padol mi veľký kameň zo srdca, kameň, ktorý je dôležitou súčasťou mojej lezeckej mandaly. Mandala je „iba“ V12, čiže okolo 8A+, pre mňa už ale roky bola métou, zo začiatku nepredstaviteľnou a nakoniec zdolanou.
 
Tomaso v poslednom ťažkom kroku Mandala V12
 
Bola to krásna méta a krásny pocit po jej bezprostrednom dosiahnutí, zároveň ma však naplnil aj pocit smútku a prázdnoty, ako keď dočítate dobrú knižku a chceli by ste viac. Treba ale otvoriť novú a rozčítať ďalšie príbehy a tak isto je to aj s métami. Čo teda ďalej? Pristúpili sme k tomu pragmaticky a vyrazili do Xaviera. Humpi sado toho hneď obul a hneď prvým pokusom sa dostal cez vytrvalostný previs na hranu, kde sa láme chlieb. Tam to nejako nešlo. Vraj nevie vyložiť nohu keď je ukrižovaný v dvoch lištách.
 
 Humpi bojuje na hrane Xavier´s roof V11
 
Odfúkol som si, keď Humpi nevyloží, čo mám vravieť jakeď mám o 5 centi kratšie ruky. Našťastie mám ale aj nohy o pár centi kratšie a aj keď mne trvalo prebitie nástupu pár pokusov kým som si našiel svoju cestu, tak nohu sa mi podarilo vyložiť a mohol som začať skúšať dlhý pretlak do madla. Každým pokusom som bol bližšie topu a Humpi k zúfalstvu lebo jemu tá noha nie a nie vyhodiť na stup na hrane. Čakal som ale obvyklí scenár, že tesne pred tým jak ja sa dopracujem krôčik po krôčiku k topu, Humpi bude celý čas vrčať ako mu to nejde a potom mi to vylezie pred nosom a ja sa utopím v zúfalstve. Humpi namádžoval, nastúpil, prebehol strechu a... padol. Ok šanca na prvý tímový prelez žije. Ja som už nezaváhal a bolo vidno, že Humpi je už len krôčik od toho aby zahodil lezečky a potom si nadával, že pre ne musí šliapať. Ako klinec do rakvy som to prebehol ešte raz kvôli fotkám.
 
Tomaso v Xavier´s roof V11
 
Humpi už začal baliť veci. Pridal sa k nám ale ešte nejaký mladý Amík, tak sme ešte chvíľu počkali, nech mu neberieme matrace spod chrbta. Nakoniec sme ukecali Humpoša aby dal ešte jeden pokus. Ani keď zobudíte medveďa uprostred zimného spánku tak nebude tak bručať ako Humpi, keď si obúval lezečky. Ale obul. A prefičal tým bez zastavenia a zaváhania, ako keby nikdy žiadny problém s vykladaním nohy neexistoval. Hore sa len rehotal a krútil hlavou tak dodnes neviem, či ma len naťahoval alebo tú nohu vyložiť fakt nevedel.
Humpi v Xavier´s roof V11
 
Deň už nemohol byť lepší a tak sme sa vybrali naspäť a cestou si povyliezať pekné ľahšie veci a Renča ešte šetrila sily na Ironman traverse. Bola v ňom neskutočne silná ale niektoré prelezy sa musia udiať najprv v hlave a tak jej projekt zostáva otvorený naďalej. Večer sa dialo to čo sa deje po každom prelomovom dni. Spravili sme oheň hodili na rošt steaky a upivovali sa k spánku, ktorý ale prišial až hlboko nad ránom. Mandala sa rozrástla o ďalšie vzory a kamienky a výjazd ešte nekončí, ešte sú pred nami minimálne 4 lezecké dni a veľa otvorených výziev, ktoré iba čakajú na to aby sa stali zrnkami v našich mandalách.
Peťo bojuje s Painted cave V6
 

Komentáre (2)

ThinkBIG!USA2016 - Lezecká mandala

24.01.2016 20:26:56

Práve som bol na posledných 15 minút prenesený a unesený z jedálne až do Bishopu. Parádny článok Tomaso, super fotky a samozrejme prelezy! Nech sa ešte darí tých posledných pár dní a poriadne si to tam užite :)

ThinkBIG!USA2016 - Lezecká mandala

25.01.2016 09:18:15
Anonym - &George

Neskutočné prostredie so skvelými ľudmi, čo viac si lezecká duša môže priať?! Krásne výkony len valte ďalej a plne si krásne sny. Pozdravujem všetkých, no najmä pankyPEŤA:) Ahojte.

Nový komentár