Marcový Fontainebleau s Climbing Busom

  • Po prvej návšteve Fontáča v máji 2015 by som nepovedala, že sa sem dostanem znova, keďže moja práca mi umožňuje dovolenku hlavne v letných mesiacoch. Nesmelo som sa opýtala Tomasa, či má na marcový termín 2016 ešte miesto a následne ma šéfová pustila bez problémov. Super, posledné (či prvé?) sedadlo v Climbing buse je moje. V podstate som vedela, že sa teším na lezenie a na krásnu prírodu okolo akýchsi šutrov. Netušila som, čo na strach povie moja hlava, keďže vlani bola ona príčinou môjho nelezenia. (Íst do Fontáča a neliezť, wtf?)

V Elefantovi sa mi veľmi páčilo, tento sektor som nepoznala, a čudujem sa doteraz, že som naliezla bez známky strachu do všetkých bouldrov, ktoré mi obetavý Mirko vyberal. Našiel sa tam aj boulder 6A, ktorý sa mi veru nezdal veľmi ťažký.

 

Caption of the figure above.
Caption of the figure above.

Poskúšala som rôzne obtiažnosti, najviac mi sedeli "pätovačky", hoc aj bez čísla a uvedenia obtiažnosti. Siahla som
si aj na Srdce, z ktorého mám aj krásnu fotku. Vďaka, Peti! Na samotného slona sa mi nepodarilo vyliezt, ale aspoň som si ho omakala.


Do Bas Couvieru som sa tešila, lebo to bola v podstate jediná oblasť, v ktorej som vlani liezla. Pridala som niekoľko výlezov z obtiažnosti 4C a 5A, najviac ma prekvapila rôznorodosť prelezených bouldrov - boli skôr technické,
ale výška kameňov bola odlišná. Mala som ale výbornú náladu hlavne zo skvelého Mirkovho výkonu, v ten deň vyliezol dve cesty 7A, tak sme sa tešili s ním.


Do sektoru 95,2 som išla plná očakávania, či sa mi podarí doliezť pätovací boulder za 6B. Najprv sme sa rozliezli
na ľahších bouldroch a potom prišlo na lámanie chleba. Nepodarilo sa mi však uspieť, končila som presne na rovnakom mieste ako vlani. Bola som sklamaná a v ten deň som už viac neliezla, škoda. Žasla som nad výkonmi kamarátov
v obtiažnejších bouldroch. Našťastie svietilo slnko a nabila som sa tak potrebnou energiou.

Caption of the figure above.
Caption of the figure above.
Caption of the figure above.

Rocher aux Sabot mi všetci ospevovali ako krásnu oblasť s množstvom bouldrov rôznych obtiažností a naozaj. Mirko sa opäť ujal kaučovania a vyberal krásne bouldre, ktoré potešili, ale hlavne naučili chytať rôzne oblinky, malé ostré nič, vyliezať na skalu bez chytov vo výlezoch, ... Tu padlo aj moje prvé 5+, ku ktorému dopomohla morálna podpora celej posádky, ktorá už nevládala loziť (až na pár výnimiek, ktoré skúšali sit start verziu). Ešte záverečné pokusy Milky v jej minuloročnom reste a hor sa do Mondreville na Tomasovu skvelú večeru.

Caption of the figure above.
Caption of the figure above.

Vo štvrtok sme si vybrali menej zaľudnenú oblasť s názvom Buthiers. Na námestíčku len počujem: "Tu máte bouldre na rozlez." Hmm, no nevyzerá to veru rozlezovo, vravím si, keď mi na skale nedrží žiaden stup. Po niekoľkých pokusoch mám vyťahané ruky a bolia ma bicepsy. Nenápadne sa opýtam okoloidúceho Tomasa, že v čom sa to trápim, a z neho vylezie, že verzia vľavo je za 5 a direct za 6A. No viac mi nebolo treba. Na osemstopäťdesiatydruhý pokus boulder zdolaný a ja sa teším, že som to nevzdala. Presúvame sa s Milkou a Pandou smerom za ostatnými, keď narazíme na krásny nie príliš vysoký boulder bez chytov. To je výzva! Obúvam skoro roztrhané lezky a nastupujem. Teda taký bol plán, musela som si ale nájsť vhodné stupy na moje dokaličené lezečky, každým pokusom sa posúvam vyššie, až sa zadarí a ja vykladám nohu nad hranu a tulením sa hore. Paráda, teším sa, 6A+ je zdolané.

Caption of the figure above.

Aký úspešný deň aj napriek diere v lezeckej obuvi, a to ešte netuším, že sa mi podarí vyliezť krásny boulder za 6A, v ktorom ma najviac potrápil nástup s použitím oboch špičiek tlačených oproti sebe vo vise. Po preleze kričím radosťou hore na šutri, objímam, koho stretnem dole na pevnej zemi. Slnka bolo pomenej, ale opäť nabilo energiou, aj keď na prstoch na rukách začína byť vidieť ich opotrbenie (haha, po piatich dňoch lezenia, asi leziem málo).

 

V piatok nám pršalo, tak sa mi podarilo urobiť nejaké resty do práce a zresetovať miernu únavu.
Sobota vyzerala priaznivo k lezeckým výkonom, avšak sme nezvolili najlepšiu oblasť na rôznorodosť bouldrov.
Po dlhšej prechádzke krásnym lesom si sadáme pod zaujímavý boulder za 5A, v ktorom je najväčším problémom odlepiť naše pozadia od zeme. Zdatnejší skúšajú vyššie bouldre. Presúvame sa asi 20-minútovou prechádzkou hľadať kameň S, na ktorom však nie je žiadna lezitelná cesta, sme mierne znechutení a máme chuť to otočiť, keď Tomaso nachádza zaujímavý šuter s bouldrom 7A. Zaujímavé bolo sledovať pokusy, úspešné aj neúspešné. Rozhodnutie zmeniť sektor všetci uvítali, bolo už ale dosť neskoro na dôkladnú obhliadku Rocher Canonu, tak lezieme, čo príde.
S Milkou nás poteší výlez výsokého bouldra s obtiažnosťou 5B, ktorý má miesto chytov malé "zmrdy".
Počasie sa rozhodlo inak a v nedeľu doobeda spŕchlo, ale aj napriek tomu sme sa rozhlodli ísť vyvenčiť psa do sektoru Cul de Chien. Cestou prší, niektorí zbierajú odpadky, ale nálada je pomerne dobrá. Po asi piatej spŕške to vzdávame a vraciame sa k autu sklamaní, že posledný deň sa nevyjašíme na skalách ...

Komentáre (3)

Marcový Fontainebleau s Climbing Busom

29.03.2016 11:47:00
Anonym - chorche

super, vdaka za report, na jesen sa mozno uz pridam aj ja :)

Marcový Fontainebleau s Climbing Busom

30.03.2016 16:40:06
Anonym - Miro

..teraz uz len poctivo trenovat a na jesen ta posadim pod nejake to Cecko :)

Re: Marcový Fontainebleau s Climbing Busom

30.03.2016 18:48:18

Nedbam, ako povies. Uz sa tesim na november a tvoj "kaucink" Mirko

Nový komentár

Ochrana proti spamu
sedem -štyri = Prosím, počkajte. Overujeme, že ste to vy ...