Presun z Colorada cez sedlá Rocky Mountains (miestami vo výške až 3800m.n.m.) do Moabskej púšte nám zabral celý deň. Pršať prestalo presne na hranici Colorada a Utahu a nám sa otvorili krásne výhľady na červenú púšť a pieskovcové veže.

Do kempu Big Bend sme prišli už za tmy a tak nám sánky padli až ráno, keď sme sa (ešte stále jet-lagnutí) prebudili pri východe slnka v krásnom údolí rieky Colorádo, ktorá aj tu vytvorila nádherný kaňon lemovaný červenými útesmi. Bolo nám jasné, že pomalé, kľudné ráno nám nehrozí. Od otvorenia očí po nalezenie do prvého bouldru nám to trvalo asi 10 minút (aj to len preto, že v plnej chladničke sme nevedeli narýchlo nájsť sunshine).

Prvý kameň sme stihli obliezť tak z 80% kým za nami prišli baby s raňajkami. Chleby s praženicou sa nám podarilo ignorovať ešte tak zo dva bouldre, potom však zvíťazil hlad a aj slnko, ktoré sa prelialo do kaňonu a začalo neúprosne pražiť. Prebehli sme preto na tienistú stranu ďalšieho balvanu neďaleko cez cestu a pokračovali v čistení sektoru. Tu už V4ky išli štandardne napohodu, ale nad V8 sme sa zatiaľ nechytali.

Humpi si dal na úvodnom kameni Top Block V8čku Whodunnit? s úvodným povinným náskokom do lišty a ja koordinačný skvost Right hand of darkness, V8 na balvane Army of Darkness. Teplota výrazne stúpla a aj keď bolo v krvi vyplavených toľko hormónov z toho lezeckého nadšenia, že by to položilo aj stádo býkov, jediné, čo sa nám už v ten deň darilo, bolo poriadne si zodrať kožu v miestnom skvoste Chaos tiež za V8.

Pôvodne sme sa v Moabe chceli zastaviť len na deň-dva, trošku zaliezť a pozrieť národné parky, ale po prvom dni je jasné, že sa tu zdržíme dlhšie. Kvalita miestneho červeno-čierneho pieskovca je luxusná, balvany vysoké a nechutne estetické, bouldre ťažké, ale hravé a okolitá scenéria úchvatná, tak kam by sme sa ponáhľali. Denný režim sme si upravili podľa prvého dňa. Vstať ráno s prvým svetlom, zaliezť čo to dá, kým sa do kaňonu prehupne slnko a potom si nájsť inú zábavku na teplý deň.

V sobotu sme to cez deň namierili do Arches National Park. Je to rozprávkové miesto ako vystrihnuté z kalendáru. Keď zavriete oči a začnete si predstavovať Utah, panorámy Arches sú to čo sa vám bude formovať v mysli. Keďže ráno sme toho moc nevyliezli lebo koža po prvom dni už poriadne pálila, mali sme takmer celý deň na kochanie sa krásnymi výhľadmi a prechádzkami po púšti (niektorí sme si aj pobehli trošku do kopca, keď už ráno sme tomu výdaju energie moc nedali). Z Arches sme stihli vyše polovicu a druhú sme si nechali na nedeľu.

 

 

V nedeľu nás moabská púšť privítala aj ďalším elementom – silným vetrom. Ja som po krátkej inventúre kože vyhlásil rest day a zostal v karavane písať tento článok, ostatní však nebojácne vyšli do víru červeného piesku využiť dobré podmienky, keďže pri takom silnom vetre sa dalo liezť aj na slnku bez kvapky potu. Humpi to využil pri preleze dynamickej Arete left side variation za V9 a prelomil tak našu doterajšiu osmičkovú zakliatu hranicu.

 

 

Napriek tomu, že čísla zatiaľ moc nepúšťajú, pekne sa začíname rozliezať a keď sa budúci týždeň dostaneme do našej konečnej a hlavnej destinácie – Joe´s Valley, budeme sa môcť konečne posadiť pod nejaký poriadny projekt a hecnúť sa konečne na dvociferné véčka. Tento článok je úvodným v sérii tak v 4-6 dňových intervaloch očakávajte pokračovanie.